pondelok 26. septembra 2011

Noche de postres! /Noc dezertov/

      Tento piatok sa po skole konala noc dezertov, ktoru organizovali spoluziacky z vedlajsej triedy decimoB, ale nechybali na tejto akcii ani moje spoluziacky z triedy a prisli aj nejake dievcata aj z once. Prislo pomerno dost ludi, hlavne ku veceru sme sa pozbierali tipujem tak ako cca 30-40ludi, ked nie viacej. Ako obvykle tuna sa to konalo pri bazene v chranenej obytnej ploche, kde Paula byva ( spoluziacka z Becky). Mala som iba adresu napisanu na papieri, kde byva, nieje to vobec lahke sa orientovat len podla adredy. Takze pre moju mamu, aby to bolo jednoduchsie som to natukala do google map a skusila jej troska s tym pomoct. Velmi nam to nepomohlo, lebo prave v dolezitej faze, ked sa trebalo rozhodnut do lava ci do prava, sme sli podla mapy do lava a bludili sme tam okolo 10-15minut. Nakoniec sme sa vratili naspat na tu krizovatku a uz bolo po probleme. Ako zvycajne sme sa mali stretnut o 6, no ale prisla som o 7.30, kedze si pomaly zvykam na ich hodinky a na moje pocudovanie tam bolo stale este malo ludi, takych 15ludi, aj ked som meskala spominanu hodinu a pol. Mala som taky zly pocit, ze uz nik viac nepride, a ze to bude fiasko. No nastastie sa to nekonalo a po polhodine uz tam boli skoro vsetci. Okolo 10 prisla po mna mama, pytala si ci neprisla skoro, ale ja tiez nechcem velmi narusat jej rezim. Vravela, ze pre nu nieje problem prist po mna aj o 11-12, ked sa nieco kona v apartamentoch. Vraj to nieje vobec nebezpecne a tak sa nemusi bat o moju bezpecnost.
                                                           so spoluziackami, Manu a Caro

    Sobotnajsie rano som stravila v kuchyni pripravovanim ranajok, robila som palacinky a celkom sa vydarili, aj ked myslim, ze muka urcite nebola hladka, ale chutili ako od babky, takze som si pochutnala. Neskor sme isli vyvencit psa a ja si zabehat, ako vzdy potom do obchodu nakupit potraviny na cely dalsi tyzden, az na to, ze sme zabudli kupit tvrdy syr a sunku do tortillas tak sme sa vracali, s tym, ze sme hladali aj postu, kde by som mohla poslat potvdenie o navstave skoly, ktore mimochodom moja skola ma a presne take iste im aj poslem, neviem na co je to potrebne, ale super, je to vyberana skola v Kosiciach a ma svoje super "chevere" pravidla :). S tym hladanim sme stratili asi 2 hodiny. Pochodili sme asi 3 nakupne centra a az v tom poslednom sme nasli cestovnu kancelariu, ktora sprostredkuva tieto sluzby do Europy s tym, ze uz bolo neskoro okolo 12:00 a mali obednajsiu prestavku do 14:00, takze sme nic nevybavili, ale aspon sme to nasli a mozme sa tam vratit v pondelok.

                                         Lilian velmi chutili, tak ze ich jedla aj v nedelu na ranjaky

                                                             palacinka s nutelou a jahodami

    Natali nam na obed urobila tradicne maso s hranolkami, ryzou a salatom. Poobede o 3 som isla ku kamaratke z novena, s Carolinou, tou co so som bola aj minuly vikend v sobotu a isli sme na oslavu Alejandrovej 17-nastky. Najprv ma Lilian zaviazla ku Caro, byva blizko Maye, a odtial nas jej mama aj s bratrancom zaviezla do apartamentovho resortu, kde sme boli az do cca 7-8 vecera, boli sme na bazene, kupali sme sa, bavili na detskom ihrisku :D a neskor prisli po nas s Carolinou rodicia Jakoba. Jakob je velmi dobry kamarat Caroliny a chysta sa dalsi rok do Europy. Jeho otec je rotarian a sestra jeho bola taktiez na vymene v Amerike. S Jakobou som sa spoznala na vylete v Paste/Ipiales aj s jeho otcom /neviem ci si pamatate, ale zda sa mi, ze som to spominala/. Zaviezli nas do ich apartamentovho resortu, kde sme boli minuly vikend. Najprv sme sa navecarali a potom zase isli von s tymi istymi ludmi. Boli sme dost dlho do noci, kedze Carolinina mama bola na oslave narodenin nemohla po nas prist. Prisiel jej bratranec okolo polnoci, zaviezol nas naspat ku Caroline, kde ma uz cakala Lilian a isli sme domov. Bolo mi jasne, ze to bolo dost neskoro a bola uz unavena a este nas cakala prechadzka s Mateom/pes/.

                                                                   Camila a Caro

                                                                        s Jakobom


     V nedelu rano som uz nevedela velmi dlho spavat a skoro rano som rozpravala cez Skype s mojou mamou. Neskor ked sa prebudili aj oni, tak taktiez rozpravali so svojim synom. Ako obvykle, sme sa potom naranajkovali spolocne, sli vyvencit psa. Po ceste sa ma Lilian spytala ci nechcem ist ku sesternici na bazen sa kupat, reku, preco nie. Tak som si rychlo zbalila uz vsetky veci, co som mala na vikend u Lilian, zaviezla ma Juliane, kde prisiel aj jej priatel Juliano a isli sme sa kupat aj s jej mladsim brat. Bola celkom sranda, asi moj rekord co sa tyka vydrzania vo vode tuna. Dost je tu take premenlive pocasie. Nie co sa tyka teploty, ale svietenia slnka, Raz svieti je priserne dusno, raz sa zatiahne, ale nieje zima. Zacalo sa aj obdobie dazdov, ked prsi aj niekolko krat denne, ale su to take letne dazde 2-3minutove a velmi slabe. Po bazene sme sa naobedovali, spagety, ktore uvarila Lilian so salsou, ktoru uz pripravila vcera Natali. Oni si samozrejme k tomu dali kuracie maso, lebo ako by to bol obed bez masa. :D Po obede mi Juliana ukazovala nadherne fotky z Kolumbie, mestecka ako Cartagena, Popayan, Pereira, Medellin, Bogota, Neiva..Neskor mi chcela ukazat vlastne fotky z Amazonky, kde bola minuly rok, ale nevedela najst CD-cko, kedze prednedavnom sa nastahovali do noveho domceku. Hladali sme asi hodinu a nic.

                                                                            bazen

           Spolu s Julianom ma zaviezli k Maye, kde som sa prezliekla, zobrala veci a odviezli ma na byt ku Grace, kedze dnes Grace oslavuje 18.narodeniny. Bola tam zase jej cela rodina, ktoru uz velmi dobre poznam, su velmi priatelski, zabavni. Prisli tam aj ini vymenni studenti ako Jakob z Rakuska a Simon z Danska, cize sme boli styria. Hrali sme poker, jedli tortu a pocuvali Reggeaton :). Okolo 8 prisla po mna Lilian a zaviezla ma ku Maye, kde akurat pisem teraz tento clanok a chystam sa do postele, lebo tento vikend co sa tyka harmonogramu bol velmi pestry. Tesim sa z toho a dufam, ze to nebol ani prvy ani posledny takyto vikend. :) Zajtra skola, kde od zajtra sa zacina moj tazky studentsky zivot, lebo uz budem musiet davat viacej pozor a sem tam si aj robit poznamky a nejake tie ulohy. Velmi sa na to netesim, lebo do teraz mi bolo fajne, veget. Uvidime co to bude. :) Pozdravujem Vas z dalekej Kolumbie

                                                                      cela familia Grace :)

                                                  vymenni studenti (Jakob, ja, Grace a Simon)


streda 21. septembra 2011

Rotary meeting!

      Dnes sa konal pre mna 2.Rotary meeting, kdez to na prvom sme spolu s Jacobom nerobili nic, program bol chystany pre nas, dnes sme ho vytvarali prave MY! Odprezentovali sme nase krajiny prostrednictvom Powerpointu, knih, Jacob sa obliekol do tradicneho kroju. Meeting sa niesol v tradicnom ruchu. Na zaciatok sme si zaspievali hymnu, neskor nejaky vnutorne zalezitosti mojho klubu, ako dochadzka na stretnutia, prispevky, porgram na dalsi mesiac, prihovory. Nasledne sme zacali s prezentaciami. Ako prva som odprezentovala ja nasu krajinu, SLOVENSKO, vela sa im to pacilo, hlavne jazykove okienko na koniec. Ahoj, Ako sa mas? Dobry den a pod. Spomenula som avsak aj nase velhory Tatry, Slovensky raj, hrady a zamky, jaskyne, tradicne jedla ako bryndzove halusky a tym som ich aj pozvala na moju ako keby oslavu narodenin, ktore mam 19.oktobra, kedy chcem pre nich zorganizovat Slovensky vecer a vyzbierat peniaze na vylet do Amozonky, ktory nie je vobec lacna zalezitost a bude stale okolo 700eur. 

prezentacia o Slovensku

      Na tento vylet sa velmi tesim, vsetky moje spoluziacky opisuju Amozonku ako najkrajsie co kedy videli, zvierata, priroda, proste vsetko. Stale si vsak spomenu na horucavy, ktore tam su. Okolo 40stupnov. Potom ako mi s vysvetlovanim mojho vecera pomohla moja conselourka, sa prihlasili 2 rotariani, ze mi radi prispeju. Velmi sa im pacila moja prezentacia a hlavne chvalili moju spanielcinu, ze sa ucim velmi rychlo. Co by som az tak nepovedala, lebo som sa skoro vobec nepripravovala na tento vecer. Jedine co som si musela pozriet je, ako sa vyslovia napr. 5 400 000 obyvatelov, alebo ze Slovensko sa oddelilo od Ceska 1.1.1993. Cislovky su predsa len ina kapitola, ako rozpravania a vyuzivanie beznych slov pri komunikacii s rodinou a spoluziackami. 

     Rotariani za stolom

        Po mne nasledoval s prezentaciou Jacob. Mal ju taktiez velmi pekne spracovanu a predovsetkym troska aj viacej porozpraval, kedze sa spanielcinu ucil uz 4 roky na skole. Ale vraj mam ovela lepsi prizvuk ako on :D. Predsa rakusan, je to tam pocut. Mal velmi pekny tradicny kroj na sebe obleceny. 

                                                                Jacob v tradicnom kroji

          Pocas vecera sme mali aj veceru. Lososa s ryzou, brokolicou, zapecenymi cestovinami. Na to, ze to bolo urobene v Kolumbii celkom chutne a bola som rada, ze nie maso. :) Dnes v skole, som si prvykrat objednala, ze nechcem maso, tak mi spravili salat s arabskym chliebom. Pfuu lenze to bol salat asi pre 3 osoby a nie pre mna. Ako vazne mala som co robit. Strasne vela cinskej kapusty, spolu s paradajskami, kukuricou, syrom a predsa len troska kuracieho maska mi tam teta kucharka kidla. Zlata je, len keby mi aj rozumela, ze " SIN CARNE, por favor" ( bez masa). No nic, najedla som sa tak ci tak a po obede, sme mali educasion fisica, telesnu, kde sme nacvicovali program na 1.December, u nich to je velky sviatok, aj ked stale neviem coho. Tancujeme burlesku. ( dufam, ze som to spravne napisali) Je to take nieco ako kabaret. Sme rozdelene do dvoch skupin. Kazda skupina ma inu choreografiu. Rozdelene sme podla vysky. Zajtra ma cakaju 2 treningy. Najpr basketbal a neskor futbal. Idem sa umyt a idem spat, lebo uz som strasne unavena. Dobru noc prajem :) 

* viaceri si nevedia predstavit, ako to vyzera v mojej triede, a tak pred vasimi ocami sa naskytol jeden nevidany jav, kedy vsetky dievcata su ticho, na svojom mieste, nevyrusuju, nebavia sa, lebo PISU TEST zo spanielciny :D 

** a ani Nelka nechce zaostavat za svojimi spoluziackami a strastiplno sa uci novu slovnu zasobu, ktoru tak strasne potrebuje :) 
          

pondelok 19. septembra 2011

Dia del amistad y amor!

     Tento den si zasluzi samostatny clanok. Vsetko to zacalo minuly tyzden, ked si kazda spoluziacka tahala papierik s menom druhej spoluziacky, ktora bude jej tajna kamaratka. Ja som si potiahla MAR. Hra spocivala v tom, ze cely nasludujuci tyzden, som mala za ulohu, davat Mar nejaku malickost, drobnost, ako cukrik, cokoladku, keksik, lizatko a pod. Samozrejme, niekto iny daval mne. Skoncilo sa to piatkom na poslednej hodine, kde sa kazda jedna z nas vystriedala v strede kruhu a opisovala svoju tajnu kamaratku. Ja som to mala jednoduche, kedze Mar ma vo vedlajsej triede dvojca, tak som len povedala "moja tajna kamaratka ma sestru, ktoru poznam" a vsetkym bolo jasne. V tento okamih sme sa mali obdaruvat v troska vacsej forme, ci uz velka cokolada, viacej keksikov, raffealo alebo pod., plus niektore si davali baloniky, napisali nieco pekne na karticku.

                                                      takto sme sa obdaruvavali

      Pocas tyzdna sme si vsak mohli posielat aj nieco take ako "tajna posta", co znamenalo, ze si napisala nieco pekne na karticku a vlozila to do obalky v danej triede, kde je tvoja dobra kamaratka. Ja som taketo karticky vytvarala iba pre dievcata co su z incych tried, tak ako je Carolin z Novena a druha jej kamaratka, pre dievcata z Decimo B, a pre niektore dievcata z Once, ktore so mnou obeduju. Vytvorila som jednu velka kartu aj pre moje spoluziacky, kde som im aj nieco pekne napisala, strasne sa potesili, asi im aj prisla vtipna moja spanielcina, nepytala som sa na gramatiku ani nic podobne nikoho, chcela som ich prekvapit, tak aby o tom ani jedna z nich nevedela. Napisala som aj par vtipnych pre moje spoluziacky, ale nechcela som vela, aby si niektore neurazili, ze preco ona nedostala a druha ano. Tak fakt len asi 3, a to tiez typu "feliz Dia de las perdedoras" co znamena "stastny den looserov, odpadlikov". 

                                                takmer vsetky moje spoluziacky 

    Po rozdani tajnych kariet, som kazej jednej mojej spoluziacke dala naramok slovenskej trikolory, taktiez sa velmi potesili a ponukla som ich cukrikmi zo Slovenska. Mala som prichystane asi 100srdeciek pre ostatne dievcata z inych tried. Podarilo sa mi rozdat okolo 80. Bolo to velmi narocne si myslim vsetko stihnut za 50minut. Pofotit sa, obdaruvat, pohostit. Myslim si, ze to malo byt na 2hodinach. Predsa bolo to aj dost take velkolepe aj ked ziadny ucitel do ziadnej triedy nezasahoval, nekoordinoval a ani nic podobne. Kazda trieda si to sama manazovala. Ci uz pohostenie, rozdavanie kariet, obdaruvavanie tajnych kamaratiek. 

                                                          s dievcatami z Decimo B

     Medzi tym, ak niekora chcela nieco dat svojej lepsiej, najlepsiej kamaratke, tiez si navzajom vymienali darceky, obijmali, plakali, najviac asi moja mala zlata Andreita :), ktoru stale vidim plakat, ked sa smeje tak taktiez place. Je velmi, ale velmi citliva. 

                                                          s mojou "amiga secreta" 

     K tomuto tyzdnu to by bolo asi vsetko, velmi sa mi to pacilo, hlavne to skryvanie a obdaruvanie tajnych kamaratiek prostrednictvom inych osob. Chcela by som este tento clanok doplnit o program z dopoludnia nedele. O 12:00 ma vyzdvihol starsi brat Grace a isli sme ku jeho babke na haciendu, kde sa konala rozlucka s Estabanom, ktory odchadza dalsiu nedelu do Ciech. Dalsiu nedelu idem taktiez na ich haciendu, lebo Grace oslavuje 18.narodeniny, tak som opat pozvana. Velmi sa mi tam paci, cela rodina ich je taka vesela, som zvedava kto sa tam novy objavi, lebo vzdy tam spoznam niekoho noveho, ale ako dnes tam prisla jedna spoluziacka z Once, co ma dost prekvapilo, ako co je vsetko poprepajane. Cize program na buduci tyzden uz mam, v nedelu oslava Grace a v sobotu oslava jedneho kamarata co som spoznala tuto sobotu. Ostava mi uz len piatok poobede, co by som uz rada bola aj s mojimi spoluziackami, kedze som sa zase dozvedela, ze boli vonku, ale nejak ku mne sa to nedostalo. 

                                                               hacienda straych rodicov

nedeľa 18. septembra 2011

Tyzden po tyzdni :)

   Takze dalsi tyzden za mnou a ani neviem ako. Velmi rychlo mi to tu bezi, neskutocne rychlymi milovymi krokmi. Minuly tyzden sa mi zacal sportovy tyzden. Po skole v pondelky a stredy hravam futbal a vo strvtky basketbal, ale prichadzam domov ako keby som ich ani nehrala. Cesta mi trva 20-30minut, kym normalnym autobusom po skole aj hodinu a pol. Na futbal chodi profesionalna hracka z reprezentacie Kolumbie, ma 23rokov a velmi dobre si s nou rozumiem, kedze moje spoluziacky a ostatne dievcata nevedia az tak dobre hrat, cize ked vysvetli nieco a chytam sa tak je velmi rada, ze aspon niekto jej rozumie. V stvrtky po skole je take sportove popoludnie alebo skor popoludnie mimoskloskych aktivit. Cize sa hra volejbal, basketbal, korculovanie, tancovanie, plavanie, kreslenie...Spoznala som dalsie dievcata. Skor mladsie, kedze starsie su iba v 11.rocniku ( ONCE) a to tiez len niektore z nich maju viacej rokov, ale vacsinu uz poznam z obedov. 

    Kazdy den ked pridem zo skoly, vyzliecim si uniformu, prezleciem sa do sportoveho a idem si zabehat do parku. Kolko koleciek zavisi od toho ci uz som mala nejaky trening pred tym alebo nie. V utorok po 10.koleckach som isla ku vymennemu studentovi Jakobovi z Rakuska, kde prisla aj Grace (US) a spolu s Jacobovymi surodencami a bratrancom sme sa sli kupat. Bazen maju hned pred dverami, cize to bolo super. Zacali sme sa kupat dost neskoro okolo 8, tak sme tam ani dlho nevydrzali, bolo uz chladnejsie oproti tomu ake su horucavy cez den. Dalsie rano ma kvoli tomu aj boleli uzliny, nastastie ma to rychlo preslo. Po kupani sme hrali poker, ale po 2.hrach uz mi volal vratnik, ze na mna caka rodina. Prisli dost skoro na moje pocudovanie, kedze vsade a vzdy meskaju. 

    Jakobova mama mi oznamila, ze dalsi tyzden v utorok budem prezentovat Slovensko na Rotary meetingu. Cize tento utorok 20.9. Troska mam obavy z mojej spanielciny, ale budem rozpravat tak ako viem, ci uz zle alebo dobre, hadam ma pochopia co chcem tym povedat. Troska vcera v sobotu mi moja host-mama s tym pomahala, ako a co k tomu poviem. Dufam, ze sa im moja prezentacia bude pacit, budem ju uz prezentovat po 3.krat, ale prvykrat v spanielcine. 

     V stredu a stvrtok sa nedialo nic nezvycajne, ako vzdy rano o 5.55 do skoly a potom hry. Velmi ma tieto dni potesili a dodali obrovsku energiu, lebo konecne som sportovala. Aj ked ten futbal nie je taky narocny, ale na basketbale je dost makacka, kedze vacsina z dievcat vie hrat, tak hrame normalne. Vybeham sa do zblaznenia. Akurat je dost nebezpecna podlaha na ihrisku. Uz som sa zoparkrat aj posmykla a zanechalo to na mojich nohach aj nejake tie odreniny. Tesim sa aj z toho ze cestujem kratko, vystupujem prva z mikrobusu a nerobim kazdy den okruznu prehliadku mestom. 

    V piatok vecer sme prisli dost neskoro do mojho vikendoveho domova. Mali sme u Maye navstevu, nejaku sesternicu, ktoru sme potom aj odviezli domov, cestou sme sa zastavili na zmrzlinu a domov sme prisli nieco pred polnocou. 

     V sobotu rano som bola behat s Mateom, zlaty retriver, Lilianin pes, velmi sa mu to pacilo, ale ked sme prisli domov, bol uplne zniceny. Neskor sme sli na nakup, naobedovali sme sa, isli naspat ku Maye, kedze odtial ma viezla mama ku kamaratke z 9.rocnika (NOVENO), spoznali sme sa v autobuse, pri tych nekonecne dlhych cestach. Byva velmi blizko Maye, tak to bolo vyhodnejsie pre Lilian, aby ma tam pockala. Spolu s Carolinou a jej bratrancom sme isli na OESTE, moja oblubena cast mesta, blizko mojej skoly, kde nas cakali dalsi kamarati. Poznala som tam dalsie 2 dievcata zo skoly, a ineho Jakoba, ktory bol so mnou na vylete v Paste. On sa chysta na vymenu dalsi rok. Bolo tam cca dalsich 15 ludi, vacsina z nich z tohto apartment domu. Sedeli sme presne v strede medzi tymi domami. Boli to asi 3 spojene vysoke bytovky s 10 straznikmi. Odchazdali sme odtial okolo 11, cize ked som prisla ku Maye, este nespali, ale bolo vidno, ze su unaveni, ale hrali karty. Herman spal na gauci ako vzdy. Pockali sme kym prestane troska slabsie prsat a isli sme naspat ku Lilian.

Jacob, ja, Caro, Nikolas a Juan

                                                                           Caro a ja 

     Dnes v nedelu som vstala o 8.30, naranajkovali sme sa, boli sme vyvencit psa, a akurat mi Grace pisala ci nepojdem s nou ku jej babke, kde bude rozlucka s jej host-bratom, ktory odchadza do Ciech. Napisala som, ze jasne mozem ist preco nie, ale pisala o 11 a teraz je 10.50, tak neviem ako to bude. Idem jej zavolat. Takze o 12.00 pridu po mna a ide sa na rodinnu oslavu. :)

Majte sa pekne a vidime sa coskoro :D 

utorok 13. septembra 2011

1.Orientation Meeting

     Tento vikend, 9.,10 a 11.septembra sa konalo 1.orientacne stretnutie vsetkych vymennych studentov z Districtu 4280. Uskutocnilo sa to v 2 mestach, vzdialene od seba cca hodinku a pol autubusom po ceste 4.triedy na nase slovenske pomery. Mesta sa volali Pasto a Ipiales. Prvy den, rano o 11.00 sme odlietali 15 studenti z Cali, kde sa k nam pripojili aj pocestni z Medellinu, Perreiry a slecna z dovolenkovej destinacie San Andres, ktora prisla do uz do Cali o den skor a predlzila si aj orietacny meeting v Paste, kde ostava dalsi tyzden s host-rodinou a chystaju sa na dalsiu dovolenku do Ecuadoru. Prileteli sme do Ipiealesu o 12.00, kde nas cakali Rotariani, zdrzali sme sa tam na letisku asi este dalsiu hodinku, kym sme sa vsetci pofotili, pozoznamovali, ako tu na byva zvykom, VYPUSINKOVAT sa :D a dza het, isli sme sa najest do hotela, ktory bol vzdialeny 1km od Kolumbijsko-ekuadorskych hranic, kde si pre nas pripravili pozorhodny program. Po nom sme sa samozrejme vybrali nelegalne do Ekuadoru. Takze si mozem zapisat do mojho dennicka, bola som 5 minut v Ekvadore :D 

     Ekuadorskej hranici

       Po tomto zazitku sme sa vybrali okusit krasy kolumbijskej prirody. Boli sme velmi zvedavi co si to pre nas teta priroda pripravila. Musim uznat, ze takuto krasu asi nik z nas necakal. Vazne to bol obrovsky zazitok pre moje oci. Zastavili sme sa cestou ku kamennemu kostolu na pofotenie. 

                                                     nadherny pohlad na utes rieky

                                                                 pohlad z druhej strany                                    

                                                                     vyhlad na kostol

          Po dalsej pol hodinke cesty autobusom sme sa dostavili na konecnu zastavku v malej dedinke, ktorej meno mi nie je zname, odtial sme zisli po schodoch dole ku kostolu, mohli by ich byt aj 1000 a samozrejme  potom bolo po nich treba aj vyjst hore, co uz nebola az taka sranda. Bolo tam neuveritelne krasne. Ako vonku, tak aj vo vnutri. Urobili sme zase niekolko fotiek a pobrali sme sa do Pasta. 

fotka hovori za vsetko

krasna priroda nesmela chybat

      Cesta autobusom nam trvala dalsiu hodinu, co uz bolo dost neskoro, ked sme tam dorazili. Vsetci sme boli unaveni hlavne z toho cestovania. A obrovskej zmeny pocasia. Kdez to v Cali je cely rok okolo 30stupnov, plus minus 5, ale cely rok je dusno, horuco, tuna bolo priserna zima 10-15stupnov, co bolo pre mna neuveritelny sok. Ked mi rodina vravela, ze v Paste je zima, ze si mam brat rukavice, sal, tak som sa len smiala, ale mali pravdu, ved oni sa vyhrievaju cely rok na slniecku, tak 10stupnov pre nich je ako pre nas -20. Prisli sme cca okolo pol 8, kde nas cakali nase nove hosr-rodiny na dve noci. Mna tam cakal velmi mily pan, starieho veku, ale velmi fesny. Oblek, kravata, nalestene topanky. Celkom slusny zaciatok. Vzal ma do auta a isli sme sa najest do najblizsej restauracii, kde prisla aj vacsina vymennych s rodinami. Ked sme si zacali vyberat co by sme si dali, samozrejme aspon ja som chcela vsetko len nie MASO. A tak soms si vybrala pizzu, na to mi o 5minut otec povedal, ze pre vsetkych objednal kridelka s hranolcekmi. Takze opat masko. Uz mi z neho sibe. Kazdy den v skole na obed, aspon uz moja rodina v Cali pochopila, ze ja a maso sa mame uz plne zuby a snazi sa mi pripravovat vecere bez masa, z coho sa velmi tesim, lebo prve 2tyzdne moje denne menu bolo maso a ryza, ci obed, ci vecera. Po tejto veceri si pre nas pripravili program v divadle, kde vystupovala miestna tanecna skupina. Bolo to super, tancovali sme s nimi na parkete asi 3x a podobne, len uz mohlo byt okolo pol noci a vazne sme boli unaveni. Po programe ma zobral otec domov. Akurat sa stal jeden accident. Kedze sme auto odparkovali v jednej z platenych garazi a garaz sa zatvarala o 11.00, vsetka moja batozina mi ostala tam. Ked nas odviezli domov, mama mi dala nejake pyzamo jej dcery, ktora uz s nimi nebyva, lebo je dospela, tak ako aj ich dospely syn. Spalo sa mi velmi dobre, konecne mi nebola zima, mala som asi 3 deky plus hrubu perinu a este sa ma pytali ci nechcem dalsiu, takze spalo sa mi uzastne, akurat velmi kratko :( O 7.30 sme sa uz mali opat stretnut na nasom meeting pointe, pred hotelom, odtial sme sli na Rotary meeting Districtu 4280 na jazero. Cesta autobusom opat trvala cca hodinku a zase sme sa zastavili po ceste urobit krasne fotecky. 


                                            jazero, pri ktorom sme stravili takmer celu sobotu

        Ked sme boli konecne na mieste, zacal sa Rotary meeting, kde kazdy dolezity clen mal prihovor. Ci uz k nam vymennym studentom alebo vseobecne, niektorym sa dalo celkom pekne rozumiet, ini si zase mrmlali popod nos. Pre nas to netrvalo velmi dlho. Popocuvali sme si hymnu, prihovory a pobrali sme sa do inej budovy, kde nam boli vysvetlene pravidla Rotary vymeny, opat a zas, ved uz ich pozname azda vsetci naspamat, ale nevadi, opakovanie je matkou mudrosti. Po nej sme mali kratku pauzu na obcerstvenie a na pripravu prezentacie o nasej krajine. Polka ludi nevedela, ze sme si to mali pripravit prave na tento den. Ja som mala nastastie so sebou kluc s PowerPoint prezentaciou, ktoru som robila predchadzajuci tyzden na hodinu anglictiny, cize som pekne krasne zacinali so Slovenskom. Jedine co mi chybalo, bola vlajka. Troska to tu maju vsetko nezorganizovane, kazdy vsade meska, nepovie sa nikdy co sa ide robit, co nam bude treba, a tie zakladne informacia ohladom vsetkeho. Je to tu take vsetko HURASYSTEM, ako by som to nazvala. Ale to nie je len Rotary, ale vsetci su tu taki. Okrem mojho skolskeho autobusu, ktory pride vzdy na cas o 5.55 :(. 

                                                           jazero s malym ostrovcekom
                                                                                                      
                                                          vymenni studenti bez slovenskej vlajky

                                                   dalsia z mnozstva spolocnych fotiek

                                                           s mojou 2dnovou host mamou
  
        Po odprezentovani vsetkych krajin sme sa isli naobedovat. Boli sme uz velmi hladni, bolo okolo 3 poobede, a hlavne som sa potesila, ked som uvidela tanier a nebolo tam MASO. wohooo. Mali sme lososa s ryzou a salatom. Napapkali sme sa a cakalo nas prekvapenia. Vybrali sme sa na ostrov clnkami. Pred tym nez sme sa nan dopravili, sme si urobili obrkuznu jazdu okolo ostrova. Nesmierne vynikajuci zazitok asi pre vsetkych. Kazdy bol stastny. Na ostrove to vyzeralo ako v Amazonke. Cely sme ho presli az sme sa dostali na dalsi koniec ostrova, kde sme si zase spravili niekolko spolocnych fotiek. 

                                                                            na lodke

                                                                   priroda na ostrove

      Po prichode naspat z ostrova sme sa pobrali opat do autobusu a cestovali sme naspat do Pasta. Opat nas cakali rodiny a isli sme sa navecerat. Opat maso, kdez to teraz som si mohla vybrat, ale velmi nebolo co, a ani som nerozumela, hamburger som nechcela a jedina istota bolo kuracie masko. Po nej ma zaviezli opat pred hotel, kde na mna uz cakala CHIVA, autobus v ktorom sa tancuje. Urobili sme v nom velku okruznu jazdu mestom, ale velmi z neho nemam nic, kedze cele 3hodiny sme v nom tancovali a zabavali sa. Bol to velmi prijemny vecer, avsak zase nas spolocny program skoncil velmi neskor. O pol 2 sme dorazili domov, kde som sa rychlo osprchovala a utekala do postele, kde sa mi ani nic nesnivalo az rano ma zobudil budik. O 9 rano sme sa mali stretnut pred hotelom a isli sme na letisko. Tam sme uz neboli vsetci, lebo niektori isli priamo z Pasta do Bogoty a odtial do Medellinu alebo ako moj spolu klubovy kamarat Jacob do Cali. Kdez to oni museli rano velmi skoro vstavat, uz o 8 im to letelo. My ostatni sme sa o trosicku viacej vyspali a leteli sme z Ipiales do Cali o 12.00 a v Cali sme boli o 13.00, kde na mna cakala rodina Lilian a jej manzel German. Aj na ostanych cakali rodiny. Isli sme sa najest, kedze boli velmi hladni, ja som si dala iba croissant, lebo uz som mala jedla plne zuby a hlavne masa, ktoreho som sa ani dnes v skole nevyhla. Asi sa stanem vegetariankou po prichode na Slovensko alebo aspon ho nebudem chciet vidiet rok.

                                                                   zabava v chive

                                          spolucestujuci a nase exluzivne lietadlo pre 20 ludi :D

     
                                                    s mojou spolocnickou na cesty Grace :))

Tod vsio o mojom vikende. Chcela som este pisat co bolo minuly tyzden a dnes v pondelok v skole. Ale uz je dost neskoro a pravdupovediac sa mi uz nechce. Budem sa snazit ozvat coskoro, mozno zajtra, pozajtra. :) Cawello zatial.

sobota 3. septembra 2011

2 tyzdne v Kolumbii

    Cas leti tak rychlo, ani si to pomaly neuvedomujem a uz som tu 2 tyzdne. Uteka to neuveritelne rychlo a to len preto, ze sa mam vazne super. Jeden z faktou je aj to, ze vstavam o 5.20 a prichadzam domov okolo 16.30-17.00, cize vacsinu svojho casu stravim v skole. Od dalsieho tyzdna mozno aj dlhsie, lebo sa zacinaju poobednajsie aktivity a urcite sa prihlasim na nejaku. Nemam velmi na vyber. Hydrogym, fotografovanie, futbal, moderny tanec a karate-do. Zatial neviem co si vyberiem, uvidim aj podla mojich spoluziacok, ale pochybujem, ze by si niektora z nich vybrala karate-do, cize to mozem vylucit, jedna z moznosti je hydro-gym a je to pre mna asi najpriatelnejsia. Bolo by to 2krat do tyzdna, streda a piatok. V tychto dnoch je aj karate, cize budem sa musier rozhodnut, ale myslim si, ze zapasit sa tam nebude ani nic podobne, skor budu cvicit kata a techniky. To nie je nic pre mna. V pondelky a stredy sa hraje futbal, mozno keby sa dalo, tak by som pondelky ostavala hrat. Uvidim, vsetko to len zacina dalsi tyzden. Potom neviem ako to bude s dopravou, ci bude chodit skolsky bus alebo nie, lebo inac sa nemam ako dostat domov. Velmi by som bola rada, keby mi to vyslo a mohla by som nieco robit 3krat do tyzdna, lebo zatial nic nerobim po skole. Pytala som sa rodiny uz najmenej 10x, uz mi to je trapne im stale vraviet, ze chcem nieco robit a oni odpovedia, ze nemam sa ako dostat domov a je to pre mna nebezpecne. Pytala som sa ich aj na tenis, kde kurt je vzdialeny od mojho domu max 5min peso. Vazne dve ulice. Odpovedali ano ano, pojdeme sa tam spytat a do teraz mi nedali ziadnu odpoved. Dokonca som si od kamaratiek vypytala aj najblizsie sportoviska alebo nieco take ako CVC a pod., kde sa da nieco robit. Priniesla som im to a zase mi vysvetlili, ze sa nemam ako dostat spat. Troska by mi mohli aj oni s tym pomoct a vymysliet nieco take, najst pre mna nieco, co by nebolo nebezpecne, kde by ma priviezli a odviezli. Vo vsetkom inom je moja rodina vazne super, chodili so mnou vybavovat imigracne papiere 2dni, staraju sa o mna, stale sa pytaju ako skola, ci nepotrebujem nieco a pod., lenze jedine co potrebujem, je nieco robit po skole. Aj ked viem bude to boliet, lebo vstavat o 5rano a prist o 7vecer, nebude nic prijemne, ale vzdy lepsie ako poobede sa vozit autom v zapchach. 

      K vyplnaniu mojho popoludnajsieho casu to by bolo asi vsetko, myslim, ze som to dost vysvetlila, aj ked este stale neviem pochopit, co je tu nebezpecne. Vsetci o tom vravia, ze v noci nemozes ist ani po svojej vlastnej ulici, nemozes mat na ulici auto, lebo ti ho vykradnu. Podla mna tito ludia su ako vo vazeni. Pridu po praci, po skole unaveni, jedine co potom robia, ze sedia za kompom, jedia, chodia do obchodnych centier a to je vsetko. Deti bohatych rodin sem tam sportuju, ale len ti co chcu, kedze potrebuju odvoz, ale neviem o ziadnej mojej spoluziacke co by sportovala. Jedna, dve hraju na nejaky nastroj a to je vse. Vazne netusim co oni robia cele dni, kedze do skoly toho vobec nemaju vela. Sem tam nejaka domaca, a to typu, nakresli hociaku parabolu, alebo na anglctinu pisu slavne vyroky na kazdu hodinu, na hodiny spanielciny pisu nejake svoje pribehy. Fakt, taketo domace sme mali v 5.rocniku na ZS a nie na gympli. Sem tam cvivenia z anj, ktore aj tak kazdy robil v skole. Pri to my aspon na hodinach preberame nejake ucivo, ale u nich sa mi zda ako keby sa len tak rozpravali a sem tam nieco ucitel povie, co je prvok alebo ake typy chem.latok pozname, proste uplne zaklady. Jedna vec co ma este zaraza, ze ucitelom tykaju, ake keby to bol ich kamarat. 'Heeeej Fernando, pod sem a pod. Gilmaaaa pomoz mi.' Pride mi to take zneuctenie povolania. 

       Vcera v piatok som bola spolu s Grace a jej bratom na jednej fieste. Bolo celkom v pohode, akurat ti ludia boli vsetci novi pre mna, cize tak ako prvy den v skole. Nie zly, ale proste nic moc, teraz by som moju skolu nevymenila. Cez tie ich kratke prestavky, co vlastne nie su prestavky, chodia za mnou dievcata aj z inych tried a sranduju a pod., potom jasne, ze dalsiu prestavku ideme my za nimi, ale je to zatial na baze, ze iba v skole. Kazdy byva v inej stvrti, niekolko desiatok minut autom. Je tu take vazne ako 15xKosice. Dievcata sa stretavaju v piatky a soboty. Dnes v sobotu, vyzbieravaju peniaze na Gorgonu, vylet na ostrov a poobede ideme ku jednej z nich. Bude to prvykrat, co budem s nimi mimo skoly. Uz teraz vidim, ako sa trieda deli, kto s kym co, ktore priatelstva su len v skole, a ktore aj po vyucovani. 

      Jedna vec ma este mrzi. Na nasej skole okrem mna je aj ina vymenna studentka z Estonska. Nie je z Rotary, ale cez nejaku inu agenturu. Ale co som pocula, hlavne v buse, tam padaju najlepsie klebety, je abosulutne apaticka voci Kolumbii, spanielcine, nechce rozpravat a pod., stale vravi, ze nerozumiem a musia jej prekladat do anglictiny. Co v Kolumbii si myslim, ze je velka nevyhoda pre nu, vacsina dievcat nevie po anglicky, alebo skor ani nechcu. Ja uz pomaly zabudam anglictinu pravdupovediac, lebo vkuse hovorim vsetko co viem po spanielsky, sem tam nejake slovo dam po anglicky, ale to nerozumeju, cize sa zase musim vratit k spanielcine a vysvetlit ho. Aj vcera v piatok som mala prezentaciu o Slovensku na anglictine a stale mi napadli slova v spanielcinu a tazko tazko sa mi hladalo to spravne slovo v anglictine. Prezentacia sa im velmi pacila, takze dakujem Katke Tycovej, ktora mi ju opravila podla jej gusta, ktore je najlepsie ake poznam :D. 

    Zajtra v nedelu ideme s rodinou na kopec, ktoreho meno som zabudla, ale idu zase bratranci a sesternice, o zabavu bude postarane. Moja druha mama Maye, isla spolu s manzelom na svadbu sesternice do Papayanu, mestecko vzdialene od Cali 2 hodiny. Ked som sa pytala Lilian mojej prvej mami, preco nejde, ved to je aj jej sesternica, len povedala, ze sa musi starat o manzela, co nebola podla mna az taka pravda, skor by nemala co robit so mnou a nechcela ma nechat len tak so synmi Maye. Dost ma to mrzi, ze sa musi viazat na mna, lebo keby som bola 1-2dni doma sama, nic by sa mi nestalo. Akurat mozno to zahralo ulohu, ze som jej povedala, ze v sobotu chcem ist so spoluziackami von, ci mozem, ci ma odvezie alebo mam ist busom. Tak si len robila srandu, ze jasne busom, ci viem cisla, a ja ze hej, lebo presne blizko tej casti sa nachadza DAS / immigracne /, takze som jej hned vysypala z rukava, tak bola opat z toho sranda, ze preco sa jej vobec pytam, ked to ovladam, a potom len tak povedala, ze nie je to nebezpecne este pre mna, aj ked si myslim, ze do tej 5poobede mi tu nic nehrozi, kedze tu je culi ruch vsade. Akurat ked sa zacne stmievat, tak vsetci zalezu domov, lebo sa boja chudobnych. Co je podla mna absolutna blbost a mali by proti tomu nejako bojovat a nie sa skryvat pred tym. A ze potom preco sa o Kolumbii hovori iba v zlom. Tu je odpoved. 

    Viem, ze dnes vela pisem, chytila ma nejako muza, ale musim este spomenut, ze teraz sa stali 2 absurdity v Kolumbii. Jedna z nich je, ze 19 rocne dievca bolo tehotne a nejaky idiot prisiel, ju porezal a vybral decko. Ako fuuuuuuuj, vazne nechutne. A druha je, ze 20 deti v skole sa zhipnotizovalo az tak, ze musia byt teraz niekolko dni v nemocnici. Proste uplny osial je z toho teraz tuna. Alebo este jedna, uniesli 14rocne dievca za bieleho dna, ale to uz nie je na smiech. Akurat ked som tu, tak sa tu deju take veci, ale rodina mi vravi, ze to nie je bezne, ale to ma asi len nechcu zastrasit. Tak dnesne okienko zavrsim tym, ze Vam prajem krasny posledny vikend prazdnin a HUUURAAA DO SKOOLY!!!!! :D jajajajajaja