Moj prvy velky vylet v Kolumbii sa zacal v pondelok, ked som musela vsta uz o 4 rano. Vyrazali sme z domu okolo 5, najprv sme vyzdvihli Maye z domu a odtial sme isli priamo na letisko. Dorazili sme velmi skoro, lietadlo malo odchadzat o 8, ale nakoniec malo meskanie dalsie dve hodiny. Kedze sme prisli prvi, tak sme si dali mensie ranajky na letisku, pan de bono s kavou, je to take lahke syrove pecivo. Neskor ked sme sa nasli vymenni z Cali, 6 bez mexicana, plus nas sprievodca Kuko s dcerou Tatianou dalsieho sprievodcu Ferga, ktory na nas cakal priamo v Leticii, lebo sa mu neoplatilo vraciat, minuly vikend boli presne s mojou skolou, tak sme boli ako keby na striedacku. Cize okolo 10-10.30 sme odlietali z Cali a cca o 12 sme uz boli na Bogotskom letisku, kde na nas cakali dalsi vymenni studenti. Pomaly sme sa zhromazdili vsetci, lebo kazdy sme prisli z inej casti Kolumbii, ci z Pasta, Perreiry, San Andres, Cucuty, Bucaramangy, Medellinu...Taktiez som sa stretla prvykrat s vymmenymi z druheho distriktu 4270. Bolo ich 13. Po zoznameni, foteni, vymeneni zazitkov sme odlietali do Leticie. Let trval 2 hodinky.
na letisku v Leticii
Po vystupeni z lietadla som bola unesena klimou. Bola som obliata horucou spchou. Uz po niekolkych sekundach zo mna stekal pot a to sme ani neboli v riadnej Amazonke. Takze cvakli sme par fotiek na letisku a taxikmi sme boli odvezeni na pristav. Tam sme nastupili do nasich clnov, kde sme sa pred tym rozdelili do troch 13-clenych posadok.
v taxiku cestou na pristav
prve momenty na lodke
Pocas cesty lodkou sme sa naobedovali a po 2 hodinach plavby sme sa dostavili na nasu prvu Reservu Marasha, kde na nas ale cakala mensia 3hodinova prechadzka pralesom. Kufre ostali v pristave, len do ruksacikov sme si nabalili hygienicke potreby a oblecenie na dalsi den. Na nasu chatovu oblast na jazere sme prisli okolo 11 v noci, kde sme sa rychlo obcerstvili a pobrali spat. Vsetky dievcata sme spali v jednej chatke na posteliach typu vojna, ale vobec mi to nevadilo plus kazda postel mala baldachin proti komarom a inym neprijemnym hmyzom.
Vstavali sme velmi zavcasu uz o 5, co ale nebolo vobec povinne, iba kto chcel. Sli sme sa plavit po jazere a urobit nejake pekne fotky, zapocuvat sa do stebotu vtacikov. Neskor sme si este pospalo na hojdackovych postielkach, do ktorych sme sa vsetci zamilovali, naranajkovali sme sa, rozdelili sme sa do 2 skupin. Prva pokracovala v oddychovani alebo sa mohli nadalej sa clnkovat po jazere, ci fotit s papagajmi. Ta druha moja isli sme sa splhat na strom vysoky 35m. Tato aktivita bola dost narocna aj pre mna. Trvala cca 40-50minut a mali sme sa cely den dost. Po zdolani "stromceka" sme sa dalsim lanom spustili na dalsi strom a odtial sme uz len zliezli po dalsom lane dole. Nasledoval nas oddych. Vzali sme si cln, vycapili sme sa na stred jazere a opalovali sme svoje blede tela. Po takej polhodinke sme sa troska isli hrat s papagajmi, ktorych sme sa potom nemohli zbavit, rano nam dokonca aj zjedli ranajky :D. Nasledoval obed, pobalili sme sa, cakal nas 2hodinova tura smerom dole ku pristavu a isli sme do dalsieho pristavneho mesta Puerto Narino, kde sme byvali v hoteli a stravili sme tam dve noci.
Po ubytovani, osprchovani sme sa vybrali zase clnmi na rieku a isli sme hladat ruzove delfiny, mali sme velke stastie, videli sme asi 3pary. Aj ked nemozem povedat, ze sme boli nejake nimi ohureni, ale bol to zazitok. Boli to take male delfiniky, ktore sa vynarali nad hladinu rieky asi tak maximum pol metra, ale bol to silny emocianalny zazitok vazne. Nieco neuveritelne. Fotakom sa to ale nedalo zachytit. Boli sme prilis pomali. Vratili sme sa naspat na hotel, kde sme sa navecerali a vecer sme sa vybrali na miestnu diskoteku, kde sme boli ovsem len samy, kedze bol utorok. Tancovali sme asi do jednej a cely zmoreny sme si isli lahnut do nasich postielok. Nasledujuci den bol velmi tazky na program. Mali sme toho vela naplanovaneho a vsetko sme nakoniec stihli.
Rychlo sme sa rano o 6 naranajkovali, vzali fotaky, kamery, opalovacie kremy, cizmy a uz sme sa viezli na clnoch. Po dvojhodinovom opalovani sa na lodke sme sa doplavali na remeselnicke centro miestnymi volane Macedonia, kde sme stravili cele doobedie. Najprv po vyplaveni sa na brehu sme sli do lesa, kde miestni indiani pestuju svoje plodiny na obzivu a suroviny na vyrobu svojich pomock, suvenirov pre turistov a pod. Osviezili sme sa tecucim pramenom, kde sa nam neskor svojimi typickymi tancami a hudobnymi nastrojmi predstavil domorody kmen. Celkovy pocet clenon bolo len 30. Pricom, ucinkojucih bolo cca 10. Tento kmen bol pred niekolkymi rokmi objaveny a prvykrat navstiveny mojou skolou, pricom do dnesneho dna ich moja skola podporuje ci uz po financnej alebo edjukacnej stranke. Neskor nas zaucili ako tancuje na ich hudbu, pofotili sme sa a vratili sme sa naspat do ich samovytvorenej dedinky, kde na nas cakali dalsi tanecnici a plno deti. Opat sme si troska zatancovali, poobzerali, nakupili nejake suveniry a isli sme sa tetovat. Tetovali nas mladi indiani. Ja som si dala vytetovat ako jedina na svoju tvar. :D Poradil mi to Fergo, ze to bude super. Najrpv som chcela len take ciary aby mi on spravil ako maju rugbisti, ale nechala som si poradit a dopadlo to podla mna velmi super. Malo to aj velmi dobre ohlasy.
Farba tetovania je z ovocia a ma to trvat 8 dni. Pomaly sa mi to uz zmyva. Najlepsie to bol na druhy den. Fergo nam neskor Calicanom nafarbil aj pravu ruku na ciernu a spolu s Grace sme si nechali vytetovat ruku aj na chrbat. Preco nie, ved v Amazonke sme len raz a ja velmi niesom zastakynou tetovania, cize taketo niekolkodnove srandicky len pobavia. Potom sme si vzali na krk tzv. "sal" hadikov. :D
Po zoologickej zahrade sme obedovali miestnu rybu, ktoru nam naservirovali s vynikajucou omackou, po ktorej sme sa len vsetci oblizovali. Obed bol dost neskoro, mohlo byt aj 3 hodin, kdezsme sa uz uz museli pobrat naspat do nasho pristavneho mestecka. Prisli sme okolo 5-6, kde sme si boli na izbe rychlo prezliect spotene veci, zobrali baterky a isli hrat pevnost bojard. Este pred tym sme sa v Macedonia rozdelili do druzstiev. Tahali sme si spravodlivo papieriky s menom druzstva. Ja som si vytiahla Yacare a moj veduci bol Kuko. Yacare znamena krokodril. Bola som spolu s Grace, Jakobom, Simonom, Juliet a Astrid z Belgicka, s Camilou z Taiwanu, s Alexis z USA, Jelmerim z Finska, Andreasom z Danska. Prva sutaz spocivalo v tom, ze nas zaviezli clnami asi 4km od pristavu spolu s kajakmi a samy sme sa museli doveslovat naspat. Trvalo nam to cca hodinku a pol. Skoncili sme nakoniec druhy. Co nebolo az tak zle. Rano nas ale o 5 cakal dalsi challenge, kde sa nam az tak nedarilo a skoncili sme posledni. Bola to sutaz na suchu, kde sa jeden z nas mal pohybovat ako keby po rebriku, ktory sa skladal z palic, ktore sme drzali v dvojiciach. Cesticka mohla mat okolo 500metrov.
Po sutazi nasledovali ranajky, rychlo sme sa pobalili a vyrazili clnmi do muzea podmorskeho sveta rieky Amazonky. Najrpv nam bol pusteny kratky 15minutovy film o ruzovych delfinov, ktorych sme pred tym uz videli. Neskor sme sa rozdeli do dvoch skupin. Prva skupina isla do jednej saly, kde sa nachadzali makety vsetkych podhladinovych zivocichov a rastlin. Bolo ich okolo 200. Ku kazdej makete bolo vysvetlencyh par zaujimavosti. Neskor sme sa premiestnili do jednej podsaly, kde sa nachadzali iste sosky amazonksy legiend. Nakoniec sme sa vymenili s druhou polovicou, ktory predtym stravili "noc na plazi". Tak sa volala tato expozicia. V malom domceku bol vysypani biely piesok a na stene bola nakreslena vystrasena idianka, ktora sa akurat plavila riekou, kde ju premohol strach z krokodilov. Bola nam vysvetlena tato domoroda legenda. Po tomto krasnom muzeu sme sa vybrali na obed do restauracie do Leticie. Po obede sme sa vratili naspat do svojcih clnov, troska sme si pospali po ceste na druhu Reservu pod nazvom Tucano Rio Javari v Peru. Po prichode sme mali viacmenej volny program. Santili sme sa, fotili, a neskoro vecer sme sa vybrali na lov malych krokodrilov. Hladali sme hodinu. Zdrzali sme sa dlho tym, ze sme stale natrafili na metrovych, co ich bol tazsie chytit a potom sa s nimi fotit. Chceli sme mlade steniatka :). Nakoniec sa nam to podarilo a vsetci sme sa v ruke s nasim malym krokodrilcekom pofotili.
Takze do predposledneho rano sa mi velmi tazko vstavalo. Po velmi lahkej veceri, co sme mali sandwich so sunkou, syroma a salatom, som vstala s bolestami brucha a hlavy. Necitila som sa velmi zdravo, uz v noci som sa niekolkokrat zobudila. Vedela som, ze nebude to vsetko v poriadku. Po rannej hygiene som sla za doktorom, ktory mi dal nejaky liek, nakvapkal par kvapiek niecoho do ust a vypila som pohar napoja na hydrataciu a doplnenie mineralo a vitaminov. Avsak po tomto sa to len zhorsilo a utekala som sa do izby sa vyvracat. To som si uz myslela, ze som z najhorsieho vonku a uz sa to bude len zlepsovat. Na ranajky som nesla, ale cakala na mna posledna disciplina z pevnost bojard. Kedze som velmi sutaziva, nechcela som si to nechat ujst. Bola to kajakova stafeta. Kazdy sam za svoje druzstvi musel prejst urcitu drahu, ktora mohla mat 500m, bolo to dost narocne, ale zvladla som to. Nevyhrali sme ale, skoncili sme na 2.mieste a celkovo posledni, kedze sme nevyhrali ani jednu z disciplin. :D
Po tomto nasledovalo velke fotenie. Zobrali sme si na seba nase rotarianske saka, povymienali odznaky, vlajky do ruk a sup sa pofotit. S tymto sme sa dost zdrzali, ale bolo to velmi prijemne. Zase na mna cakalo balenie, nastup do clnov a nasledovala posledna navsteva domorodeho kmena. Tu na nas cakali avsak len 3 prezlecenci, kedze nam bolo vysvetlene, ze deti uz nemaju zaujem o dodrziavanie zvykov a tradicii indianov a uz sa hanbia. Kedze pocuvaju reggeaton, rap, hip-hop, su uz ovplyvnene svetom. Asi 50deti nas prislo privitat, ale boli oblecene v uniformach. Spolu s mexicanom sme kazdemu jednemu rozdali po jednom keksiku a videli sme, ze im to urobilo v ich ociach velku radost. Nakoniec nam nasi chudacikovia 3 zatancovali, nafarbili nam tvare cervenou farbou a deticky nam doniesli male zvieratka s ktorymi sme sa pofotili. Po tomto programe, sme mali uz len pred sebou nasu konecnu zastavku turisticke a letiskove centrum Leticia. ALE po 5 minutovom nastupe na palubu mi prislo opat zle a musela som sa za cesty opat vyzvraciat.
Po prichode na 5hviezdickovy hotel v Leticie som si z fajnoveho obeda zo spagiet dale iba suchare s vodou, no ale aj tak ma dalsie zvracanie na izbe neobislo. Tentokrat som sa uz nevyhla ani injekcii, ktoru mi pichol lekar a doniesol mi liecivu vodu na hydrataciu. Po obednajsej sieste sme sa vybrali do Brazilie. Boli sme odvezeni taxikmi do restauracie pod nazvom Fronteras de tres paises, cize hranice troch krajin, Peru, Brazilia a Kolumbia, kde na nas uz cakal jeden Saman. Mali sme s nim hodinovu besedu a po nej si vybral 4 dobrovolnikov, samozrejme som medzi nimi bola aj ja, ostatni sa isli navecerat, zatial co on nas preklinal, zaklinal, ochranoval, vyhanal zlych duchov a neviem co este... Po tomto nam boli servirovana veceru v style jedneho velkeho taniera pred cca 5 osob, na ktorom sa nachodzalo niekolko druhov masa a ryb spolu s ryzou a yukou ( nieco ako zemiak, ale ma to od toho velmi daleko). Po veceri nasledoval vecerny program, kde sa nam predstavili profesionalni tanecnici, Uz to neboli indiani. Tancovali rychle tance v style rumba, samba, typicke brazilske. Po programe sme si s nimi spolu zatancovali a nakoniec si vybrali jedneho z nas, specialne Astrid z Danska, ktora zije na San Andres, preziekla sa do "plaviek", kde ju za 5min naucili niejake tie pohyby a zatancovala si spolu s nimi jeden tancek.
Nasledovala nasa posledna spolocna noc na tomto vylete. Boli nam objednane pizze, kdezto o 2 rano sme uz boli vyhnani na izby pre rusenie nocneho kludu Rotariankami, co ale nebola pravda, len... Rano sme skoro vstavli, naranajkovali sme sa pobalili kufre a vybrali zase naspat peso do Brazilie do cokoladovne nakupit nejake tie fajne cokoladky. Po tomto sme sa vratili naspat do Leticie a mali sme nejaku tu hodinku na nakupy suvenirov. O pol 12 sme mali obed, hamburger, ktory som ale podarovalo a uz nas cakali taxiky pred hotelom. O 2 sme odlietali z Leticie do Bogoty, kde sme sa vsetci rozlucili so slovami vidime sa na vylete na Costu, cize k moru. Z Bogoty priamo do Cali kde sme prislo o 8 vecer. Bolesti brucha a predtrvajuce tazkosti mam az do teraz. Zacala som brat antibiotika, dufam, ze ma to coskoro prejde. VSETKA ta bolest a utrpenie sprevadzajuce v poslednych dnoch stala ale za to!! I love AMAZONAS!!
FOTKY PRIDAM V NAJBLIZSICH 2 DNOCH!!!!!
s Grace a Morgan v lietadle
Po vystupeni z lietadla som bola unesena klimou. Bola som obliata horucou spchou. Uz po niekolkych sekundach zo mna stekal pot a to sme ani neboli v riadnej Amazonke. Takze cvakli sme par fotiek na letisku a taxikmi sme boli odvezeni na pristav. Tam sme nastupili do nasich clnov, kde sme sa pred tym rozdelili do troch 13-clenych posadok.
Pocas cesty lodkou sme sa naobedovali a po 2 hodinach plavby sme sa dostavili na nasu prvu Reservu Marasha, kde na nas ale cakala mensia 3hodinova prechadzka pralesom. Kufre ostali v pristave, len do ruksacikov sme si nabalili hygienicke potreby a oblecenie na dalsi den. Na nasu chatovu oblast na jazere sme prisli okolo 11 v noci, kde sme sa rychlo obcerstvili a pobrali spat. Vsetky dievcata sme spali v jednej chatke na posteliach typu vojna, ale vobec mi to nevadilo plus kazda postel mala baldachin proti komarom a inym neprijemnym hmyzom.
krasny pohlad z lodky na rieku Amazonku
po ceste na reservu sme stretli "zabky"
takto vyzerala nasa izba
Vstavali sme velmi zavcasu uz o 5, co ale nebolo vobec povinne, iba kto chcel. Sli sme sa plavit po jazere a urobit nejake pekne fotky, zapocuvat sa do stebotu vtacikov. Neskor sme si este pospalo na hojdackovych postielkach, do ktorych sme sa vsetci zamilovali, naranajkovali sme sa, rozdelili sme sa do 2 skupin. Prva pokracovala v oddychovani alebo sa mohli nadalej sa clnkovat po jazere, ci fotit s papagajmi. Ta druha moja isli sme sa splhat na strom vysoky 35m. Tato aktivita bola dost narocna aj pre mna. Trvala cca 40-50minut a mali sme sa cely den dost. Po zdolani "stromceka" sme sa dalsim lanom spustili na dalsi strom a odtial sme uz len zliezli po dalsom lane dole. Nasledoval nas oddych. Vzali sme si cln, vycapili sme sa na stred jazere a opalovali sme svoje blede tela. Po takej polhodinke sme sa troska isli hrat s papagajmi, ktorych sme sa potom nemohli zbavit, rano nam dokonca aj zjedli ranajky :D. Nasledoval obed, pobalili sme sa, cakal nas 2hodinova tura smerom dole ku pristavu a isli sme do dalsieho pristavneho mesta Puerto Narino, kde sme byvali v hoteli a stravili sme tam dve noci.
Po ubytovani, osprchovani sme sa vybrali zase clnmi na rieku a isli sme hladat ruzove delfiny, mali sme velke stastie, videli sme asi 3pary. Aj ked nemozem povedat, ze sme boli nejake nimi ohureni, ale bol to zazitok. Boli to take male delfiniky, ktore sa vynarali nad hladinu rieky asi tak maximum pol metra, ale bol to silny emocianalny zazitok vazne. Nieco neuveritelne. Fotakom sa to ale nedalo zachytit. Boli sme prilis pomali. Vratili sme sa naspat na hotel, kde sme sa navecerali a vecer sme sa vybrali na miestnu diskoteku, kde sme boli ovsem len samy, kedze bol utorok. Tancovali sme asi do jednej a cely zmoreny sme si isli lahnut do nasich postielok. Nasledujuci den bol velmi tazky na program. Mali sme toho vela naplanovaneho a vsetko sme nakoniec stihli.
Rychlo sme sa rano o 6 naranajkovali, vzali fotaky, kamery, opalovacie kremy, cizmy a uz sme sa viezli na clnoch. Po dvojhodinovom opalovani sa na lodke sme sa doplavali na remeselnicke centro miestnymi volane Macedonia, kde sme stravili cele doobedie. Najprv po vyplaveni sa na brehu sme sli do lesa, kde miestni indiani pestuju svoje plodiny na obzivu a suroviny na vyrobu svojich pomock, suvenirov pre turistov a pod. Osviezili sme sa tecucim pramenom, kde sa nam neskor svojimi typickymi tancami a hudobnymi nastrojmi predstavil domorody kmen. Celkovy pocet clenon bolo len 30. Pricom, ucinkojucih bolo cca 10. Tento kmen bol pred niekolkymi rokmi objaveny a prvykrat navstiveny mojou skolou, pricom do dnesneho dna ich moja skola podporuje ci uz po financnej alebo edjukacnej stranke. Neskor nas zaucili ako tancuje na ich hudbu, pofotili sme sa a vratili sme sa naspat do ich samovytvorenej dedinky, kde na nas cakali dalsi tanecnici a plno deti. Opat sme si troska zatancovali, poobzerali, nakupili nejake suveniry a isli sme sa tetovat. Tetovali nas mladi indiani. Ja som si dala vytetovat ako jedina na svoju tvar. :D Poradil mi to Fergo, ze to bude super. Najrpv som chcela len take ciary aby mi on spravil ako maju rugbisti, ale nechala som si poradit a dopadlo to podla mna velmi super. Malo to aj velmi dobre ohlasy.
Farba tetovania je z ovocia a ma to trvat 8 dni. Pomaly sa mi to uz zmyva. Najlepsie to bol na druhy den. Fergo nam neskor Calicanom nafarbil aj pravu ruku na ciernu a spolu s Grace sme si nechali vytetovat ruku aj na chrbat. Preco nie, ved v Amazonke sme len raz a ja velmi niesom zastakynou tetovania, cize taketo niekolkodnove srandicky len pobavia. Potom sme si vzali na krk tzv. "sal" hadikov. :D
Po zoologickej zahrade sme obedovali miestnu rybu, ktoru nam naservirovali s vynikajucou omackou, po ktorej sme sa len vsetci oblizovali. Obed bol dost neskoro, mohlo byt aj 3 hodin, kdezsme sa uz uz museli pobrat naspat do nasho pristavneho mestecka. Prisli sme okolo 5-6, kde sme si boli na izbe rychlo prezliect spotene veci, zobrali baterky a isli hrat pevnost bojard. Este pred tym sme sa v Macedonia rozdelili do druzstiev. Tahali sme si spravodlivo papieriky s menom druzstva. Ja som si vytiahla Yacare a moj veduci bol Kuko. Yacare znamena krokodril. Bola som spolu s Grace, Jakobom, Simonom, Juliet a Astrid z Belgicka, s Camilou z Taiwanu, s Alexis z USA, Jelmerim z Finska, Andreasom z Danska. Prva sutaz spocivalo v tom, ze nas zaviezli clnami asi 4km od pristavu spolu s kajakmi a samy sme sa museli doveslovat naspat. Trvalo nam to cca hodinku a pol. Skoncili sme nakoniec druhy. Co nebolo az tak zle. Rano nas ale o 5 cakal dalsi challenge, kde sa nam az tak nedarilo a skoncili sme posledni. Bola to sutaz na suchu, kde sa jeden z nas mal pohybovat ako keby po rebriku, ktory sa skladal z palic, ktore sme drzali v dvojiciach. Cesticka mohla mat okolo 500metrov.
Po sutazi nasledovali ranajky, rychlo sme sa pobalili a vyrazili clnmi do muzea podmorskeho sveta rieky Amazonky. Najrpv nam bol pusteny kratky 15minutovy film o ruzovych delfinov, ktorych sme pred tym uz videli. Neskor sme sa rozdeli do dvoch skupin. Prva skupina isla do jednej saly, kde sa nachadzali makety vsetkych podhladinovych zivocichov a rastlin. Bolo ich okolo 200. Ku kazdej makete bolo vysvetlencyh par zaujimavosti. Neskor sme sa premiestnili do jednej podsaly, kde sa nachadzali iste sosky amazonksy legiend. Nakoniec sme sa vymenili s druhou polovicou, ktory predtym stravili "noc na plazi". Tak sa volala tato expozicia. V malom domceku bol vysypani biely piesok a na stene bola nakreslena vystrasena idianka, ktora sa akurat plavila riekou, kde ju premohol strach z krokodilov. Bola nam vysvetlena tato domoroda legenda. Po tomto krasnom muzeu sme sa vybrali na obed do restauracie do Leticie. Po obede sme sa vratili naspat do svojcih clnov, troska sme si pospali po ceste na druhu Reservu pod nazvom Tucano Rio Javari v Peru. Po prichode sme mali viacmenej volny program. Santili sme sa, fotili, a neskoro vecer sme sa vybrali na lov malych krokodrilov. Hladali sme hodinu. Zdrzali sme sa dlho tym, ze sme stale natrafili na metrovych, co ich bol tazsie chytit a potom sa s nimi fotit. Chceli sme mlade steniatka :). Nakoniec sa nam to podarilo a vsetci sme sa v ruke s nasim malym krokodrilcekom pofotili.
Takze do predposledneho rano sa mi velmi tazko vstavalo. Po velmi lahkej veceri, co sme mali sandwich so sunkou, syroma a salatom, som vstala s bolestami brucha a hlavy. Necitila som sa velmi zdravo, uz v noci som sa niekolkokrat zobudila. Vedela som, ze nebude to vsetko v poriadku. Po rannej hygiene som sla za doktorom, ktory mi dal nejaky liek, nakvapkal par kvapiek niecoho do ust a vypila som pohar napoja na hydrataciu a doplnenie mineralo a vitaminov. Avsak po tomto sa to len zhorsilo a utekala som sa do izby sa vyvracat. To som si uz myslela, ze som z najhorsieho vonku a uz sa to bude len zlepsovat. Na ranajky som nesla, ale cakala na mna posledna disciplina z pevnost bojard. Kedze som velmi sutaziva, nechcela som si to nechat ujst. Bola to kajakova stafeta. Kazdy sam za svoje druzstvi musel prejst urcitu drahu, ktora mohla mat 500m, bolo to dost narocne, ale zvladla som to. Nevyhrali sme ale, skoncili sme na 2.mieste a celkovo posledni, kedze sme nevyhrali ani jednu z disciplin. :D
Po tomto nasledovalo velke fotenie. Zobrali sme si na seba nase rotarianske saka, povymienali odznaky, vlajky do ruk a sup sa pofotit. S tymto sme sa dost zdrzali, ale bolo to velmi prijemne. Zase na mna cakalo balenie, nastup do clnov a nasledovala posledna navsteva domorodeho kmena. Tu na nas cakali avsak len 3 prezlecenci, kedze nam bolo vysvetlene, ze deti uz nemaju zaujem o dodrziavanie zvykov a tradicii indianov a uz sa hanbia. Kedze pocuvaju reggeaton, rap, hip-hop, su uz ovplyvnene svetom. Asi 50deti nas prislo privitat, ale boli oblecene v uniformach. Spolu s mexicanom sme kazdemu jednemu rozdali po jednom keksiku a videli sme, ze im to urobilo v ich ociach velku radost. Nakoniec nam nasi chudacikovia 3 zatancovali, nafarbili nam tvare cervenou farbou a deticky nam doniesli male zvieratka s ktorymi sme sa pofotili. Po tomto programe, sme mali uz len pred sebou nasu konecnu zastavku turisticke a letiskove centrum Leticia. ALE po 5 minutovom nastupe na palubu mi prislo opat zle a musela som sa za cesty opat vyzvraciat.
Po prichode na 5hviezdickovy hotel v Leticie som si z fajnoveho obeda zo spagiet dale iba suchare s vodou, no ale aj tak ma dalsie zvracanie na izbe neobislo. Tentokrat som sa uz nevyhla ani injekcii, ktoru mi pichol lekar a doniesol mi liecivu vodu na hydrataciu. Po obednajsej sieste sme sa vybrali do Brazilie. Boli sme odvezeni taxikmi do restauracie pod nazvom Fronteras de tres paises, cize hranice troch krajin, Peru, Brazilia a Kolumbia, kde na nas uz cakal jeden Saman. Mali sme s nim hodinovu besedu a po nej si vybral 4 dobrovolnikov, samozrejme som medzi nimi bola aj ja, ostatni sa isli navecerat, zatial co on nas preklinal, zaklinal, ochranoval, vyhanal zlych duchov a neviem co este... Po tomto nam boli servirovana veceru v style jedneho velkeho taniera pred cca 5 osob, na ktorom sa nachodzalo niekolko druhov masa a ryb spolu s ryzou a yukou ( nieco ako zemiak, ale ma to od toho velmi daleko). Po veceri nasledoval vecerny program, kde sa nam predstavili profesionalni tanecnici, Uz to neboli indiani. Tancovali rychle tance v style rumba, samba, typicke brazilske. Po programe sme si s nimi spolu zatancovali a nakoniec si vybrali jedneho z nas, specialne Astrid z Danska, ktora zije na San Andres, preziekla sa do "plaviek", kde ju za 5min naucili niejake tie pohyby a zatancovala si spolu s nimi jeden tancek.
Nasledovala nasa posledna spolocna noc na tomto vylete. Boli nam objednane pizze, kdezto o 2 rano sme uz boli vyhnani na izby pre rusenie nocneho kludu Rotariankami, co ale nebola pravda, len... Rano sme skoro vstavli, naranajkovali sme sa pobalili kufre a vybrali zase naspat peso do Brazilie do cokoladovne nakupit nejake tie fajne cokoladky. Po tomto sme sa vratili naspat do Leticie a mali sme nejaku tu hodinku na nakupy suvenirov. O pol 12 sme mali obed, hamburger, ktory som ale podarovalo a uz nas cakali taxiky pred hotelom. O 2 sme odlietali z Leticie do Bogoty, kde sme sa vsetci rozlucili so slovami vidime sa na vylete na Costu, cize k moru. Z Bogoty priamo do Cali kde sme prislo o 8 vecer. Bolesti brucha a predtrvajuce tazkosti mam az do teraz. Zacala som brat antibiotika, dufam, ze ma to coskoro prejde. VSETKA ta bolest a utrpenie sprevadzajuce v poslednych dnoch stala ale za to!! I love AMAZONAS!!
FOTKY PRIDAM V NAJBLIZSICH 2 DNOCH!!!!!
