Prazdniny!

    Tymto dnom sa nam oficialne zacali prazdniny. Tento den pre mna neznamena len koniec sk.roka, ale aj zaciatok intenzivnej pripravy na moj najtazsi, ale zaroven najuzasnejsi rok v mojom zivote. Mnohym z Vas urcite prebehlo v hlave "boze ake mi to len priprava", ale rok je velmi dlha doba na to, aby si sa zbalila za posledne 2 tyzdne. Jasne, nahadzat veci do kufra, to nie je ziadna veda.

    Kedze spanielcinu neovladam, ucim sa ju len od polky aprila, pomaly uz aj zabudam to co som sa do teraz naucila, budem musiet na nej pocas tychto mojich poslednych 6 tyzdnov na Slovensku popracovat. Jazyk to nieje jedina vec, ktoru budem musiet zariadit. Vizum, podla mojich ocakavani, by som si mohla vybavit tak cca do polky jula. Vsetky potrebne dokumenty uz mam nachystane, uz len sa treba dostavit so zakonnym zastupcom na kolumbijsku ambasadu, ktora je vo Viedni. Aj ked Vam musim povedat, ze dohodnut sa s ambasadou a prinutit ich, aby Vam na email aspon odpisali, nie je vobec lahke. Emailom sa este nejako vyhnut da, ale uz ked im telefonicky zavolate, tak sa aj troska posnazia :).

    Zatial mam v plane, si tam zobrat menej veci, co sa tyka oblecenia, ale viacej darcekov pre rodinu, kamaratov, rotarianov a pod., aby som si mohla o to viacej doniest tu na Slovensko nejake tie suveniry. Ale ten najdolezitejsi suvenir mi zostane navzdy v hlave a to su ZAZITKY!, ktore by som nikde inde neziskala. Avsak neverim, ze sa mi tento plan podari, ako sa poznam. Predsa bude mi luto, nechat tu polku veci, co ked mi potom nieco z toho bude chybat :D

    Tento tyzden v utorok, som sa stretla s byvalou vymennou studentkou, ktora sa pred 2 tyzdnami vratila z Kolumbie, ako prva zo Slovenska. Toto stretnutie ma obohatilo, ale uz nie na tolko, ako moje prve stretnutie v aprili s kolumbijcanom zijucim 5 rokov na Slovensku. Musim priznat, ze sa ich nazory troska v bezpecnosti krajiny lisili. Na jednej strane ma to potesilo, ze sa Paulina so ziadnym takym nestretla, ale na druhej, jej sa to nestalo, ale nikdy nevies ako prave TY svojim spravanim, vyzorom urobis dojem na domacich. Druha vec co ma potesila su ludia. Aj ked nie vsetci, napr. take dievcence, ktore su tam enormne ziarlive.

    Este jedno som Vam tu zabudla napisat. Posledne 3 tyzdne byva u nas doma Laura z Taiwanu. A su to tie asi najkrajsie posledne dni stravene na Slovensku. Rodicia sa uz nevedia dockat dalsich vymennych studentov, ale dufaju, ze budu pri najhorsiom taki ako Laura. Bolo nam s nou vazne super. Skoda, ze bola u nas len tak kratko. V sobotu odchadza. Ale za ten kratky cas, nas naucila robit Sushi, co je asi ta najzakladnejsia vec, ktoru tu mohla zanechat. Takto si aj ja nejako prestavujem vymenu. Aj ked s nasim jazykom slovenskym je to troska tazsie ako so spanielcinou.

To je vse pratele!

Dobru noc Vam zelam. BUENA NOCHE! :)