Prazdniny!

    Tymto dnom sa nam oficialne zacali prazdniny. Tento den pre mna neznamena len koniec sk.roka, ale aj zaciatok intenzivnej pripravy na moj najtazsi, ale zaroven najuzasnejsi rok v mojom zivote. Mnohym z Vas urcite prebehlo v hlave "boze ake mi to len priprava", ale rok je velmi dlha doba na to, aby si sa zbalila za posledne 2 tyzdne. Jasne, nahadzat veci do kufra, to nie je ziadna veda.

    Kedze spanielcinu neovladam, ucim sa ju len od polky aprila, pomaly uz aj zabudam to co som sa do teraz naucila, budem musiet na nej pocas tychto mojich poslednych 6 tyzdnov na Slovensku popracovat. Jazyk to nieje jedina vec, ktoru budem musiet zariadit. Vizum, podla mojich ocakavani, by som si mohla vybavit tak cca do polky jula. Vsetky potrebne dokumenty uz mam nachystane, uz len sa treba dostavit so zakonnym zastupcom na kolumbijsku ambasadu, ktora je vo Viedni. Aj ked Vam musim povedat, ze dohodnut sa s ambasadou a prinutit ich, aby Vam na email aspon odpisali, nie je vobec lahke. Emailom sa este nejako vyhnut da, ale uz ked im telefonicky zavolate, tak sa aj troska posnazia :).

    Zatial mam v plane, si tam zobrat menej veci, co sa tyka oblecenia, ale viacej darcekov pre rodinu, kamaratov, rotarianov a pod., aby som si mohla o to viacej doniest tu na Slovensko nejake tie suveniry. Ale ten najdolezitejsi suvenir mi zostane navzdy v hlave a to su ZAZITKY!, ktore by som nikde inde neziskala. Avsak neverim, ze sa mi tento plan podari, ako sa poznam. Predsa bude mi luto, nechat tu polku veci, co ked mi potom nieco z toho bude chybat :D

    Tento tyzden v utorok, som sa stretla s byvalou vymennou studentkou, ktora sa pred 2 tyzdnami vratila z Kolumbie, ako prva zo Slovenska. Toto stretnutie ma obohatilo, ale uz nie na tolko, ako moje prve stretnutie v aprili s kolumbijcanom zijucim 5 rokov na Slovensku. Musim priznat, ze sa ich nazory troska v bezpecnosti krajiny lisili. Na jednej strane ma to potesilo, ze sa Paulina so ziadnym takym nestretla, ale na druhej, jej sa to nestalo, ale nikdy nevies ako prave TY svojim spravanim, vyzorom urobis dojem na domacich. Druha vec co ma potesila su ludia. Aj ked nie vsetci, napr. take dievcence, ktore su tam enormne ziarlive.

    Este jedno som Vam tu zabudla napisat. Posledne 3 tyzdne byva u nas doma Laura z Taiwanu. A su to tie asi najkrajsie posledne dni stravene na Slovensku. Rodicia sa uz nevedia dockat dalsich vymennych studentov, ale dufaju, ze budu pri najhorsiom taki ako Laura. Bolo nam s nou vazne super. Skoda, ze bola u nas len tak kratko. V sobotu odchadza. Ale za ten kratky cas, nas naucila robit Sushi, co je asi ta najzakladnejsia vec, ktoru tu mohla zanechat. Takto si aj ja nejako prestavujem vymenu. Aj ked s nasim jazykom slovenskym je to troska tazsie ako so spanielcinou.

To je vse pratele!

Dobru noc Vam zelam. BUENA NOCHE! :)

   

Konecne!

    Takze po celorocnom chodeni na birmovku, som to dnes konecne specatila a spravila skusky, 12.6. mam oficialne v kostole. Ked som sa na nu prihlasila, nevedela som, ze preto budem musiet tolko vela casu obetovat, hlavne na aktivity, vylety, stretka a v neposlednom rade ucenie na zaverecne testy. Musim ale povedat, ze som tam stretla vazne skvelych ludi. Boli sme dobry kolektiv, zo zaciatku sa mi tam nechcelo chodit, chodila som asi na kazde 3. stretnutie, ale teraz ku koncu ma to chytilo. Skoda, ze toto obdobie zivota mam uz za sebou.

    Tento den mi celkom vysiel podla mojich predstav. Najprv ma potesila pisomecka z fyziky, ktoru som vedela, co sa nie vzdy stava a teraz ku koncu aj birmovka, lenze teraz na mna caka biologia a rano matematika. Tiez sa nevedia ucitelky dohodnut a musia nam cely jun zapratat pisomkami, ako keby ich nebolo dost pocas celeho roka, ale vsetko chcu teraz dohanat.

    Idem sa pustit do toho ucenia. Este ze ma drzi jedno nad vodou: " 3 tyzdne skoly a zacinaju sa rocne prazdniny v KOLUMBII". Tato veta ma vzdy vie povzbudit.

Hasta manana!!!

First attempt to write a blog :)

       Ako iste viete, volam sa Kornelia Linkeschova, dalsi skolsky rok stravim v Kolumbii, v 3.najvacsom meste CALI. Velmi sa tesim, priam sa uz neviem dockat, kedy uz bude 19. august, prave vtedy odlietam z Viedne do Madridu, a z Madridu priamo do Cali. Skola mi zacina 22. augusta, cize tak akurat tam pridem. Budem navstevovat LICEO BENALCAZAR. Ako som sa zo stranky docitala, je to dievcenska skola. Moja host-mom mi o nej vela pozitivneho popisala. Tato skola sa sustreduje predovsetkym na umenie a rozvoj sportovych aktivit.

       Co by som Vam tu este napisala, asi tolko este, ze budem mat v kvazi 2 rodinky na zaciatku mojej vymeny. Moje mamky su sestry, a kedze jednej syn odchadza na vymenu do Danska, tak si mysli, ze sa budem s nou a s jej manzelom nudit, tak ma zverila ku jej sestre, ktora ma dvoch odo mna starsich synov. Obidvaja uz studuju na univerzite. S tou prvou mamkou si skoro kazdy den piseme prostrednictvom emailov. Je velmi, ale naozaj velmi mila, zlata.

     Troska by som presla k inej teme, odkedy viem, ze idem do Kolumbie, stretla som sa s roznymi ohlasmi. Su predovsetkym negativneho charakteru, okrem tohtorocnych outboundov. Kazdy ma strasi ohladom drogovych gangoch a pod. Akoby tam uz vsetci boli a zjedli vsetku mudrost sveta :D. Ja viem, ze Kolumbia nie je prave ta najpokojnejsia krajina, ale dobri a zli ludia sa najdu vsade. Preto, chcem touto cestou povedat, NEBOJTE sa, idem tam ja a nie vy. Ak sa mi nieco stane, bude to moja chyba a vina. Urcite za to nebudu moct moji rodicia. A ked sa pytate preco ma tam vlastne pustia??? Lebo je to moje slobodne rozhodnutie, keby som dala na ich rady a vycestovala napriklad do Kanady, Australie a nepacilo by sa mi tam, tak by som bola nervozna a zhadzovala vsetku vinu na nich, preco som ich pocuvla a nerobila si po svojom. A tak budem sa moct zlosit iba na seba, co dufam, ze sa nikdy nestane, a prezijem ten najkrajsi a najuzastnejsi rok prave v KOLUMBII :))

   HOOU, HASTA LUEGO SENORITAS