pondelok 5. decembra 2011

Amazonka!

         Moj prvy velky vylet v Kolumbii sa zacal v pondelok, ked som musela vsta uz o 4 rano. Vyrazali sme z domu okolo 5, najprv sme vyzdvihli Maye z domu a odtial sme isli priamo na letisko. Dorazili sme velmi skoro, lietadlo malo odchadzat o 8, ale nakoniec malo meskanie dalsie dve hodiny. Kedze sme prisli prvi, tak sme si dali mensie ranajky na letisku, pan de bono s kavou, je to take lahke syrove pecivo. Neskor ked sme sa nasli vymenni z Cali, 6 bez mexicana, plus nas sprievodca Kuko s dcerou Tatianou dalsieho sprievodcu Ferga, ktory na nas cakal priamo v Leticii, lebo sa mu neoplatilo vraciat, minuly vikend boli presne s mojou skolou, tak sme boli ako keby na striedacku. Cize okolo 10-10.30 sme odlietali z Cali a cca o 12 sme uz boli na Bogotskom letisku, kde na nas cakali dalsi vymenni studenti. Pomaly sme sa zhromazdili vsetci, lebo kazdy sme prisli z inej casti Kolumbii, ci z Pasta, Perreiry, San Andres, Cucuty, Bucaramangy, Medellinu...Taktiez som sa stretla prvykrat s vymmenymi z druheho distriktu 4270. Bolo ich 13. Po zoznameni, foteni, vymeneni zazitkov sme odlietali do Leticie. Let trval 2 hodinky.

s Grace a Morgan v lietadle

                                                               na letisku v Leticii

           Po vystupeni z lietadla som bola unesena klimou. Bola som obliata horucou spchou. Uz po niekolkych sekundach zo mna stekal pot a to sme ani neboli v riadnej Amazonke. Takze cvakli sme par fotiek na letisku a taxikmi sme boli odvezeni na pristav. Tam sme nastupili do nasich clnov, kde sme sa pred tym rozdelili do troch 13-clenych posadok.
                         
                                                         v taxiku cestou na pristav


                                                              prve momenty na lodke

        Pocas cesty lodkou sme sa naobedovali a po 2 hodinach plavby sme sa dostavili na nasu prvu Reservu Marasha, kde na nas ale cakala mensia 3hodinova prechadzka pralesom. Kufre ostali v pristave, len do ruksacikov sme si nabalili hygienicke potreby a oblecenie na dalsi den. Na nasu chatovu oblast na jazere sme prisli okolo 11 v noci, kde sme sa rychlo obcerstvili a pobrali spat. Vsetky dievcata sme spali v jednej chatke na posteliach typu vojna, ale vobec mi to nevadilo plus kazda postel mala baldachin proti komarom a inym neprijemnym hmyzom.

krasny pohlad z lodky na rieku Amazonku

po ceste na reservu sme stretli "zabky"


takto vyzerala nasa izba
     

          Vstavali sme velmi zavcasu uz o 5, co ale nebolo vobec povinne, iba kto chcel. Sli sme sa plavit po jazere a urobit nejake pekne fotky, zapocuvat sa do stebotu vtacikov. Neskor sme si este pospalo na hojdackovych postielkach, do ktorych sme sa vsetci zamilovali, naranajkovali sme sa, rozdelili sme sa do 2 skupin. Prva pokracovala v oddychovani alebo sa mohli nadalej sa clnkovat po jazere, ci fotit s papagajmi. Ta druha moja isli sme sa splhat na strom vysoky 35m. Tato aktivita bola dost narocna aj pre mna. Trvala cca 40-50minut a mali sme sa cely den dost. Po zdolani "stromceka" sme sa dalsim lanom spustili na dalsi strom a odtial sme uz len zliezli po dalsom lane dole. Nasledoval nas oddych. Vzali sme si cln, vycapili sme sa na stred jazere a opalovali sme svoje blede tela. Po takej polhodinke sme sa troska isli hrat s papagajmi, ktorych sme sa potom nemohli zbavit, rano nam dokonca aj zjedli ranajky :D. Nasledoval obed, pobalili sme sa, cakal nas 2hodinova tura smerom dole ku pristavu a isli sme do dalsieho pristavneho mesta Puerto Narino, kde sme byvali v hoteli a stravili sme tam dve noci.






















     Po ubytovani, osprchovani sme sa vybrali zase clnmi na rieku a isli sme hladat ruzove delfiny, mali sme velke stastie, videli sme asi 3pary. Aj ked nemozem povedat, ze sme boli nejake nimi ohureni, ale bol to zazitok. Boli to take male delfiniky, ktore sa vynarali nad hladinu rieky asi tak maximum pol metra, ale bol to silny emocianalny zazitok vazne. Nieco neuveritelne. Fotakom sa to ale nedalo zachytit. Boli sme prilis pomali. Vratili sme sa naspat na hotel, kde sme sa navecerali a vecer sme sa vybrali na miestnu diskoteku, kde sme boli ovsem len samy, kedze bol utorok. Tancovali sme asi do jednej a cely zmoreny sme si isli lahnut do nasich postielok. Nasledujuci den bol velmi tazky na program. Mali sme toho vela naplanovaneho a vsetko sme nakoniec stihli.

Rychlo sme sa rano o 6 naranajkovali, vzali fotaky, kamery, opalovacie kremy, cizmy a uz sme sa viezli na clnoch. Po dvojhodinovom opalovani sa na lodke sme sa doplavali na remeselnicke centro miestnymi volane Macedonia, kde sme stravili cele doobedie. Najprv po vyplaveni sa na brehu sme sli do lesa, kde miestni indiani pestuju svoje plodiny na obzivu a suroviny na vyrobu svojich pomock, suvenirov pre turistov a pod. Osviezili sme sa tecucim pramenom, kde sa nam neskor svojimi typickymi tancami a hudobnymi nastrojmi  predstavil domorody kmen. Celkovy pocet clenon bolo len 30. Pricom, ucinkojucih bolo cca 10. Tento kmen bol pred niekolkymi rokmi objaveny a prvykrat navstiveny mojou skolou, pricom do dnesneho dna ich moja skola podporuje ci uz po financnej alebo edjukacnej stranke. Neskor nas zaucili ako tancuje na ich hudbu, pofotili sme sa a vratili sme sa naspat do ich samovytvorenej dedinky, kde na nas cakali dalsi tanecnici a plno deti. Opat sme si troska zatancovali, poobzerali, nakupili nejake suveniry a isli sme sa tetovat. Tetovali nas mladi indiani. Ja som si dala vytetovat ako jedina na svoju tvar. :D Poradil mi to Fergo, ze to bude super. Najrpv som chcela len take ciary aby mi on spravil ako maju rugbisti, ale nechala som si poradit a dopadlo to podla mna velmi super. Malo to aj velmi dobre ohlasy.

    Farba tetovania je z ovocia a ma to trvat 8 dni. Pomaly sa mi to uz zmyva. Najlepsie to bol na druhy den. Fergo nam neskor Calicanom nafarbil aj pravu ruku na ciernu a spolu s Grace sme si nechali vytetovat ruku aj na chrbat. Preco nie, ved v Amazonke sme len raz a ja velmi niesom zastakynou tetovania, cize taketo niekolkodnove srandicky len pobavia. Potom sme si vzali na krk tzv. "sal" hadikov. :D

     Po zoologickej zahrade sme obedovali miestnu rybu, ktoru nam naservirovali s vynikajucou omackou, po ktorej sme sa len vsetci oblizovali. Obed bol dost neskoro, mohlo byt aj 3 hodin, kdezsme sa uz uz museli pobrat naspat do nasho pristavneho mestecka. Prisli sme okolo 5-6, kde sme si boli na izbe rychlo prezliect spotene veci, zobrali baterky a isli hrat pevnost bojard. Este pred tym sme sa v Macedonia rozdelili do druzstiev. Tahali sme si spravodlivo papieriky s menom druzstva. Ja som si vytiahla Yacare a moj veduci bol Kuko. Yacare znamena krokodril. Bola som spolu s Grace, Jakobom, Simonom, Juliet a Astrid z Belgicka, s Camilou z Taiwanu, s Alexis z USA, Jelmerim z Finska, Andreasom z Danska. Prva sutaz spocivalo v tom, ze nas zaviezli clnami asi 4km od pristavu spolu s kajakmi a samy sme sa museli doveslovat naspat. Trvalo nam to cca hodinku a pol. Skoncili sme nakoniec druhy. Co nebolo az tak zle. Rano nas ale o 5 cakal dalsi challenge, kde sa nam az tak nedarilo a skoncili sme posledni. Bola to sutaz na suchu, kde sa jeden z nas mal pohybovat ako keby po rebriku, ktory sa skladal z palic, ktore sme drzali v dvojiciach. Cesticka mohla mat okolo 500metrov.

    Po sutazi nasledovali ranajky, rychlo sme sa pobalili a vyrazili clnmi do muzea podmorskeho sveta rieky Amazonky. Najrpv nam bol pusteny kratky 15minutovy film o ruzovych delfinov, ktorych sme pred tym uz videli. Neskor sme sa rozdeli do dvoch skupin. Prva skupina isla do jednej saly, kde sa nachadzali makety vsetkych podhladinovych zivocichov a rastlin. Bolo ich okolo 200. Ku kazdej makete bolo vysvetlencyh par zaujimavosti. Neskor sme sa premiestnili do jednej podsaly, kde sa nachadzali iste sosky amazonksy legiend. Nakoniec sme sa vymenili s druhou polovicou, ktory predtym stravili "noc na plazi". Tak sa volala tato expozicia. V malom domceku bol vysypani biely piesok a na stene bola nakreslena vystrasena idianka, ktora sa akurat plavila riekou, kde ju premohol strach z krokodilov. Bola nam vysvetlena tato domoroda legenda. Po tomto krasnom muzeu sme sa vybrali na obed do restauracie do Leticie. Po obede sme sa vratili naspat do svojcih clnov, troska sme si pospali  po ceste na druhu Reservu pod nazvom Tucano Rio Javari v Peru. Po prichode sme mali viacmenej volny program. Santili sme sa, fotili, a neskoro vecer sme sa vybrali na lov malych krokodrilov. Hladali sme hodinu. Zdrzali sme sa dlho tym, ze sme stale natrafili na metrovych, co ich bol tazsie chytit a potom sa s nimi fotit. Chceli sme mlade steniatka :). Nakoniec sa nam to podarilo a vsetci sme sa v ruke s nasim malym krokodrilcekom pofotili.

     Takze do predposledneho rano sa mi velmi tazko vstavalo. Po velmi lahkej veceri, co sme mali sandwich so sunkou, syroma a salatom, som vstala s bolestami brucha a hlavy. Necitila som sa velmi zdravo, uz v noci som sa niekolkokrat zobudila. Vedela som, ze nebude to vsetko v poriadku. Po rannej hygiene som sla za doktorom, ktory mi dal nejaky liek, nakvapkal par kvapiek niecoho do ust a vypila som pohar napoja na hydrataciu a doplnenie mineralo a vitaminov. Avsak po tomto sa to len zhorsilo a utekala som sa do izby sa vyvracat. To som si uz myslela, ze som z najhorsieho vonku a uz sa to bude len zlepsovat. Na ranajky som nesla, ale cakala na mna posledna disciplina z pevnost bojard. Kedze som velmi sutaziva, nechcela som si to nechat ujst. Bola to kajakova stafeta. Kazdy sam za svoje druzstvi musel prejst urcitu drahu, ktora mohla mat 500m, bolo to dost narocne, ale zvladla som to. Nevyhrali sme ale, skoncili sme na 2.mieste a celkovo posledni, kedze sme nevyhrali ani jednu z disciplin. :D

     Po tomto nasledovalo velke fotenie. Zobrali sme si na seba nase rotarianske saka, povymienali odznaky, vlajky do ruk a sup sa pofotit. S tymto sme sa dost zdrzali, ale bolo to velmi prijemne. Zase na mna cakalo balenie, nastup do clnov a nasledovala posledna navsteva domorodeho kmena. Tu na nas cakali avsak len 3 prezlecenci, kedze nam bolo vysvetlene, ze deti uz nemaju zaujem o dodrziavanie zvykov a tradicii indianov a uz sa hanbia. Kedze pocuvaju reggeaton, rap, hip-hop, su uz ovplyvnene svetom. Asi 50deti nas prislo privitat, ale boli oblecene v uniformach. Spolu s mexicanom sme kazdemu jednemu rozdali po jednom keksiku a videli sme, ze im to urobilo v ich ociach velku radost. Nakoniec nam nasi chudacikovia 3 zatancovali, nafarbili nam tvare cervenou farbou a deticky nam doniesli male zvieratka s ktorymi sme sa pofotili. Po tomto programe, sme mali uz len pred sebou nasu konecnu zastavku turisticke a letiskove centrum Leticia. ALE po 5 minutovom nastupe na palubu mi prislo opat zle a musela som sa za cesty opat vyzvraciat.

         Po prichode na 5hviezdickovy hotel v Leticie som si z fajnoveho obeda zo spagiet dale iba suchare s vodou, no ale aj tak ma dalsie zvracanie na izbe neobislo. Tentokrat som sa uz nevyhla ani injekcii, ktoru mi pichol lekar a doniesol mi liecivu vodu na hydrataciu. Po obednajsej sieste sme sa vybrali do Brazilie. Boli sme odvezeni taxikmi do restauracie pod nazvom Fronteras de tres paises, cize hranice troch krajin, Peru, Brazilia a Kolumbia, kde na nas uz cakal jeden Saman. Mali sme s nim hodinovu besedu a po nej si vybral 4 dobrovolnikov, samozrejme som medzi nimi bola aj ja, ostatni sa isli navecerat, zatial co on nas preklinal, zaklinal, ochranoval, vyhanal zlych duchov a neviem co este... Po tomto nam boli servirovana veceru v style jedneho velkeho taniera pred cca 5 osob, na ktorom sa nachodzalo niekolko druhov masa a ryb spolu s ryzou a yukou ( nieco ako zemiak, ale ma to od toho velmi daleko). Po veceri nasledoval vecerny program, kde sa nam predstavili profesionalni tanecnici, Uz to neboli indiani. Tancovali rychle tance v style rumba, samba, typicke brazilske. Po programe sme si s nimi spolu zatancovali a nakoniec si vybrali jedneho z nas, specialne Astrid z Danska, ktora zije na San Andres, preziekla sa do "plaviek", kde ju za 5min naucili niejake tie pohyby a zatancovala si spolu s nimi jeden tancek.

     Nasledovala nasa posledna spolocna noc na tomto vylete. Boli nam objednane pizze, kdezto o 2 rano sme uz boli vyhnani na izby pre rusenie nocneho kludu Rotariankami, co ale nebola pravda, len... Rano sme skoro vstavli, naranajkovali sme sa pobalili kufre a vybrali zase naspat peso do Brazilie do cokoladovne nakupit nejake tie fajne cokoladky. Po tomto sme sa vratili naspat do Leticie a mali sme nejaku tu hodinku na nakupy suvenirov. O pol 12 sme mali obed, hamburger, ktory som ale podarovalo a uz nas cakali taxiky pred hotelom. O 2 sme odlietali z Leticie do Bogoty, kde sme sa vsetci rozlucili so slovami vidime sa na vylete na Costu, cize k moru. Z Bogoty priamo do Cali kde sme prislo o 8 vecer. Bolesti brucha a predtrvajuce tazkosti mam az do teraz. Zacala som brat antibiotika, dufam, ze ma to coskoro prejde. VSETKA ta bolest a utrpenie sprevadzajuce v poslednych dnoch stala ale za to!! I love AMAZONAS!!

FOTKY PRIDAM V NAJBLIZSICH 2 DNOCH!!!!!


utorok 8. novembra 2011

Po dlhsiom case....

    Cize po dlhsiom case sa opat ozyvam, kedze akurat mam polnoc a nemozem spat, tak som sa rozhodla, ze Vam nieco pekne napisem. Presne pred tyzdnom minuly pondelok sme mali na skole tzv. "Halloween" na 31.10., deti zakladnej skoly prisli v kostymoch a vyzbieravali sladkosti, a taktiez v maskach prisli maturantky. Program, vyzdobu, hry, divadlo, to vsetko pripravovali dievcata z Oktava, cize z 8.triedy 13-14rocne. Bolo to v duchu Alice z rise zazrakov a velmi sa im to vydarilo. Kazda trieda mala na starosti si vybrat jednu piesen a vymysliet kratku choreografiu. To bolo na konci dna, na poslednych dvoch vyucovacich hodinach. Inac sa vyucovali normalne prve 2-3hodiny, zvysok sa hrali spolocenske hry, pozeral sa program, divadielka co si pre nas pripravili. Ja som si na tento den pozvala kamaratku zo Svedska, kedze byva blizko skoly a velmi sa aj tomu potesila, kedze bolo to pre nu nieco nove, nova skola, ludia, prostredie a este dobre, ze v tento den sme aj nieco zaujimave robili. Takze skola sa jej velmi zapacila, pravdeze sa velmi zapacila aj mojim spoluziackam, kedze je blondina modrooka :D, tak len vsetci na nu pozerali s otvorenymi ustami.

s dievcatami z Novena

                                                       s mojimi uzasnymi spoluziackami

                                                                           a znova.... :)

          Den pred tym sme boli opat u Morgan spat, zisli sme sa vsetci vymenni. 

štvrtok 20. októbra 2011

Recesso! (predlzene prazdniny)

     Pred dvoma tyzdnami v piatok 7.10. mi zacali prazdniny, ktore mali trvat do 16.10., ale Nelka si ich svojvolne predlzila az do 19.10. :) Takze, hned v piatok rano siedmeho som sa pustila do prace, ked som zacala robit moju prvu tortu pre moju babku. Oslavovala v ten den narodeniny. Na obed sme sa boli najest v obchodnom centre, aj ked sme mali doma sluzku, ale tak co uz. Po navrate som zase pokracovala v peceni, lebo sme spolu s ostatnymi vymennymi studentmi robili vecer cudzincov. Morgan (USA) nas pozvala do jej prepychoveho domu v dedine Jamundi vzialenej asi 20-30min od mojho domu. Pre tento vecer som robila cokoladovo-kokosovu tortu s tym, ze som ju robila v dvoch formach, cize ostalo aj pre moju rodinu, ktora organizovala v sobotu velku rodinu oslavu babkinych narodenin. 

piskotova torta s cokoladou

                                               cokoladova torta s marmeladou a kokosom

      Moja mama Lilian spolu s Jakobom (Austria) nas zaviezla na 7.30pm do domu Morgan, pozvanku sme mali na 5, ale zvykom je meskat, tak aby sme netrcali z radu, dorazili sme neskor. Mysleli sme si, ze budeme posledni, ale opak bol pravdou boli sme PRVI a meskali sme viac ako 2 hodine, nieco pre mna nepochopitelne, ale je to tak. Nastastie ostatni prisli hned po nas. Prisli na moje pocudovanie vsetci vymenni, ktori sme v Cali zo vsetkych klubov. Boli sme 7, 4dievcata a 3chlapci. Atmosfera bola neuveritelna, velmi sa mi pacila tato akcia. Najprv sme isli do bazena, kedze uz bola neskoro a zacalo sa pomaly ochladovat vonku. Ked sme vysli z bazena mali sme nachystanu veceru. Ako byva zvykom na tanieri nechybalo maso, grilovali sme a naservirovali nam 5druh masa.:D Nastastie bolo velmi chutne, makkucke, ale boli to druhy masa typicke odtial, nie klasicke kuracie, bravcove, nieco co neviem pomenovat. Potom sa zacal nas filmovy vecer, kedze sme pozerali filmy az do 6rana :) Pocas toho sme jedli to co sme si kazdy navzajom priniesli typicke. 

                                          nieco z kralovskeho domu rodiny Morgan :)

         Rano sme sa naranajkovali a okolo 11 nas vyzdvihla Lilian zase spolu aj s Jakobom, kedze bol pozvany rodinou na slavnostny obed pri prilezitosti oslavy narodenin mojej babky. O 2 sa zisla cela rodina Carvajal v dome Lilian a Germana. Prisla Maye s manzelom a synmi, brat Lilian a Maye s manzelkou a 3detmi, teta a suseda mojej babky. Spolu nas bolo 18ludi. Po obede som zase isla s vymennymi do obchodneho centa, 'centro commercial' Unicentro. Dali sme si zmrzlinu a prechadzali sme sa a tak. Ked v tom som zbadala, ze sa mi zacali robit cervene fleky na kozi, zacal ma svrbiet krk, ruky a tak. Velmi ma to svrbelo a vedela som, ze to nie je dobry znak. Zavolala som teda Lilian, ci nemoze po mna prist. Prisla hned ako to bolo mozne a doma sme zacali riesit vzniknutu situaciu. Najprv si mysleli, ze to je alergicka reakcia na praci prasok, kedze som cervene flaky mala na krku (golier) a na rukach ( rukavy). Po chvili sme to vylucili, kedze sa mi cim dalej tym viacej rozsirovali po tele. Z obeda si myslim, ze tiez nie, kedze sme mali kuracie maso s ryzou a salatom, co jedavama normalne na obed. Posledna moznost je, ze ma muselo nieco postipat, ale nenasla som si ziaden stipanec. Teda u Lilian som nemala Zodac, vsetky veci mam v dome Maye, kde byvam vacsinu casu, takze o 11vecer sme sa vybrali pon. Rano ked som sa zobudila neboli ziadne stopy po nicom. Bola som velmi stastna, ale zacala sa mi trojdnova dieta cierny caj so scuharmi. 


     V sobotu som dostala email od Rotary, ze do stredy musime zaplatit vylet do Amazonky. Tak teda v pondelok sme zasli do banky a ze to vyriesime hned a rychlo bez ziadnych problem, ved mam kreditnu kartu. Tu ale zislo z toho, ze mozem platit iba v hotovosti, lenze z bankomatu som nemohla vybrat taku velku sumu na jedenkrat, minimalne 2-3dni. Lenze termin nas suril, aj velmi som nechcela z bankomatu, hladali sme ine moznosti, ze zajdeme do cestovnej kancelarii a vyplatime. Taktiez po telefonate im nezobralo moju bank.kartu a tak mi uz nezostavalo nic ine, len po castiach vyberat peniaze z bankomatu. Nastastie sme vsetko zvladli a v piatok sme vypaltili celu Amazonku :) Wooouuuhooo ide sa do AMAZONKY!!!!

                                                  nadherna priroda LAS AMAZONAS!

           Nedelu, pondelok, utorok a stredu som sa liecila, nedialo sa nic extraordinary, navstevovali sme Maye, Maye nas, chodili sme nakupovat potraviny, na prechadzky so psom, boli sme v 2krat u novootvorenom parku, boli sme niekolkokrat vo vzdialenej dedinke Jamundi, velmi peknej, kde zije Morgan, boli sme sa tam aj navecerat. Je to dedinka, kde ziju ludia bohatsi, je tam nadherna priroda a domy maju velke zahrady s bazenom a pod. Su tam aj rezirdencie na oddych a rekreaciu ako chaty, chalupy. 

             V stvrtok ma zobrali Maye, Lilian a ich sesternica do centra mesta, kde su trhy, namestie, kostoly, muzea, divadla. Pochodili sme co sa dalo, co bolo otvorene az kym sme vladali. Vacsinu sme stihli do 12. Po tomto case sme my aj ostatne institucie narok na obednajsiu prestavku a dalej sme pokracovali do druhej. Jedna skoda je, ze som si zabudla pamatovu kartu z fotaku, a tak som na skoda mala 4nahradne baterky do fotaku na fotenie, ked som nemala kde fotky ulozit. :( Toto ma troska mrzi, ale nevadi, nabuduce. 

            V piatok sme konecne uzavreli temu Amazonka a vo svrtok ma cakalo doma velke prekvapenie. Prisiel doruceney list, ze na poste ma caka balik. :) Takze v tento den sme sa vybrali na postu. Cesta nam trvala 2,20hod. Nieco neskutocne, co tu dokaze urobit trafika. To je proste cestovaie zo Juhu na Sever a naspat. Cca je to 10-15km, ako Tahanovce-Peres, ale zapchy su neporovnatelne. Lilian tvrdi, ze tisickrat radsej ide do dediniek blizkych Cali ako na Sever (Norte). Pritom pueblita su vzdialene 2 az 3krat dalej ako druha cast mesta.

                                                      moj vysnivany narodeninovy balik :)

              Na vikend vymyslel Gustavo, manzel Maye, vylet na jazero Calimo. Isli sme dvoma autami, cesta trvala 2hodiny. Troska sme si naplanovali zle pocasie. Prsalo cely den a bola zima. Naobedovali sme sa pri jazere, dali sme si kafco a isli sme naspat. 

s rodinkou

                                                                        s mamou Lilian

      V nedelu sme boli nakupit indgrediencie na 'noche de Eslovaquia', ktoru som organizovala pri prilezitosti oslavy mojich narodenin pre moj Rotary klub Cali San Fernando. Uskutocnila sa v detskom domove pre tirane a osirotene dievcata, ktory moj Rotary klub zalozil a podporuje. Hned v pondelok skoro rano som zacala s pripravami a do vecere som spravila 7 receptov. 3 torty, 2 co som uz robila, cokoladovu a piskotovu s cokoladou plus malinovu bublaninu, potom 30palaciniek, certove gulicky s rumovou aromou, karamelove kopky s mandlami a orieskami a hrozienkove pecivo, ktore je velmi podobne lineckym kolieskam, takze som ich tiez lepila spolu s dzemom. Na utorok doobeda mi ostalo naplnit palacinky s jahodami, malinami, ktore som varila spolu, ozdobit hrozienkove kolieska cokoladou s dekoraciou, spojit piskotky s bananom bez cokolady, niektore boli spojene s hrozienkovymi kolieskami, kedze nemali som dostatocny pocet piskot tradicnych zo Slovenska. Nakoniec zabalit a narezat vsetko. S tymto nebolo vela prace, kedze to hlavne som chcela urobit v pondelok co sa mi aj podarilo.

na spodku malinova bublanina, na vrchu karamelky s orieskami
 (tieto karamelky som urobila aj pre spoluziacky, ktorym tak strasne chutili, ze to budem pre nich musiet robit castejsie :))

cokoladovy kolac

na spodku je piskotovy kolac s cokoladou, na vrchu su rumovo-cokoladove gulicky s kokosom

piskoty s bananom

palacinky s cokoladou

jahodovo-malinova napln do palaciniek

hrozienkove pecivo s cokoladou a dekoraciami 

        Slovensky vecer sa zacal v utorok o 7 v noci. Najprv nam dievcata z domova pripravili veceru, vianocny salat s masom a nasledovali dezerty zo Slovenska. Kazdemu som na tanierik dala zo vsetkeho po jednom. Vyslo pre kazdeho ako na chlp. :) Tradiciou tychto stretnuti je, ze kazde dievca ma svojho rodica Rotariana, tak Rotariani ponukli aj svoje deti tymito sladkostami. Boli velmi stastne, vsetko sa zjedlo, kazdy chvalil, takze s tymto vecerom mozem byt nadmierne spokojna. Bol to prvy moj pokus o nieco podobne, varit a piect pre inych. Dufam, ze sa mi to osvedcilo a take vecery sa budu len opakovat. Nakoniec vecera, mi zaspievali Happy Birthday a Feliz Cumpleanos, dostala som tiez darcek, typicku tasku a bolerko z Kolumbie, troska 'hippies' ale je to z KOLUMBIE :D takze si to cenim. 

     Dalsi den STREDA 19.OKTOBER, Nelka oslavovala svoje narodeniny v kruhu svojich kamaratov inboundov s vymennymi studentmi. Isli sme najprv pozriet ako to vyzera v kniznici. Ale dopadlo to takto 

                                                              <<<<<<<-------------
                                                                  ----------->>>>>>>>

        Po neuspesnej navsteve kniznici sme sa vybrali do parku maciek, neskor na najuzastnejsi obed v mojom zivote, dokonca je to minutka od mojej skoly, asi sa stala moja najoblubenejsie restika v Kolumbii. Toto som nemala nikdy ochutnat :D Po obede sme isli do parku San Antonio a tam sme boli az do 5 poobede. Hrali sme hry, rozpravali sa a pod... uzivali den bez skoly :) Neskor prisli ku mne, dali sme si kusok z torty a kazdy sa pobral domov po narocnom dni. Mna cakala oslava s rodinou. Prisli bratranci a teta. Dali sme si kafco, tortilly. A moj narodeninovy den sa koncil sprevadzanim otca Gustava v obchode. Dnes som v skole a oslavujem so spoluziackami. Doniesla som im piskoty s bananom, rumove gulicky a karamelky, ktore sa zjedli ako prve, a mojej Andreite az tak chutili, ze ich mozno mala aj 10. Mam z toho velku radost, aspon viem co im chuti, a co im urobim ci uz na moje meniny alebo ine eventy. :) Moj "narodeninovy den" v skole pokracuje a tak si ho idem nadalej uzivat. 

vtipky pocas cesty autom

darcek od majitela restauracii

u mna doma :)

                                                          fuuuuuuuuuuuuuuuuuuu
       





pondelok 10. októbra 2011

Nirvana

     Minuly vikend v nedelu ma zobrala rodina mojho otca, presnejsie jeho sestra na vylet do narodnej rezervacie blizko susedneho mesto Palmira. Z Cali sme vyrazali "skoro" rano okolo pol 11 autom spolu so sestrou jej manzelom a ich dcerou, mojou novou sesternicou, ktora ma 13. Po ceste sme sa dozvedeli, ze cesta do narodnej rezervacie je uzatvorena, z dovodu cyklistickej sutaze, ale o 12.30 ju spojazdnia. V tom pripade sme museli vymysliet nahradny program na isty cas. A co ine ako sa ist najest? :D Typicke jedlo v tychto pueblitach, dedinkach je tzv.SANCOCHO. Je to polievka s platanom (banan), nieco ako slepacia, ovsem ale, ze to nie je slepacia, plus dostanete k tomu druhy tanier s masom, ryzou, salatom, normalne ako druhe jedlo, akurat sa to je spolu. Cize ryzu si date do polievky, masko, co len chcete a potom to jete. Mne to az tak nechuti, ale vravim, ze super super, oni su do toho zblazneny tak ako my do bryndzovych halusiek a piroh. Predsa aj pre nasich turistov bryndza nie je ziadna lachotinka. 


Sancocho

         Spolu s nami na vylet isla aj kamaratka sestry Hermana, spolu s manzelom a dvomi dcerami. Prisla aj ich dobra kamaratka, ktoru poznam z letiska. Spominala som, ze mi velmi pomohla a rozpravali sme sa asi 20minut na imigracnom na letisku. Plus prisla este aj sestrernica tych 2 sestier spolu s frajerom. Cize pomerne nas bolo celkom dost. Potom co sme sa naobedovali, 'mladez' isla na zmrzlinu a vyrazili sme do Nirvany. Bola to nadherna cesta. Celou cestou sme isli medzi dvoma Cordilerami, tato oblast sa vola Valle del cauca. Vsade pri cesta sa pestuje cukor, cukrova trstina a samozrejme sme isli aj okolo velkej fabriky, spalovne, kde prichadzali kamiony plne tejto plodiny, ale boli neskutocne dlhe a siroke. Mozno aj trikrat take dlhe ako nase kamiony, mali asi 6privesov, kedze cesty su tu rovinate bez nejakych zakrut a otociek, tak na taketo kratke vzdialenosti si to mozu dovolit. 

namestie v dedinke

      Po prichode na konecne miesto, do narodnej rezervacie, nas velmi sokoval pocet ludi. Parkovisko bolo tak plne, ze sme nemali kde zaparkovat nase 3 auta, takze stali len tak pred branami. Cesta hore bola hrozna, kamienkova, neupravena, nevyasfaltanovana, nahadzovalo s nami ako s nejakym ovocim, aj ked sme isli v terennom Jeepe. Bolo aj strasne blato, kedze den pred tym cely den prsalo. A tura sa mohla zacat  bez mam, kedze oni ostali dole v restauracii, zdalo sa pre nich stupanie do kopca velmi narocne. Popravde pre mna to bola ako mensia prechadzka, ale dievcata mali dost asi uz v polke. Stupali sme asi 45minut. Cesticka miestami bola uzka, niekedy boli schody, obcas nejaka lavka, mostik, naozaj bolo to fakt pekne upravene, az na to, ze to bolo troska premocene dazdom. 

dievcenska enklava 
( z lava: ja, kamaratka z letiska, setry a moja sesternica)

       Po nenarocnom stupani sme dosli do ciela, kde na nas cakal nadherny vyhlad na celu oblast Valle de Cauca. Bolo to naozaj obdivuhodne. Odychli sme si, pofotili sme sa a cakala nas cesta spat. Trvalo nam to priblizne 15minut, ale pre mna to bolo ovela narocnejsie ako stupanie. Cesta bola hrozna, same blato, male smyklave kamienky. Nastastie sa mi nic nestalo, nespadla som ani raz, ani nic podobne, ale moja obuv nebola na taketo prostredie vhodna. Velmi sa mi smykalo. Ovsem nebola som v tom sama. Po nebezpecnom zjazde dole nas v restuaracii cakali mamky. Sestra mojho otca si tam kupila aj jednu nazvala by som to starozitnost, lebo do moderneho domu sa to urcite nehodi. Bolo to nieco ako kmen stroma na kvety, na servitky, na casopisy, proste na kacky macky. Pobudli sme tam troska, napili sme sa vody a vybrali sme sa domov. Moj den sa avsak zdaleka este nekoncil. Kedze bola nedela, isli sme este na navstevu starych rodicov. Bolo asi 7 hodin a mojej sesternici chybali nejake zosity do skoly, tak po ceste sme sa zastavili v LA 14, nieco take ako Tesco, akurat je to tu velmi oblubene, ci uz male predajne alebo obroske a vyber je tu naozaj velky. Tam sme sa zdrzali nejaku polhodinku, potom este sa isli prezliect domov a v neposlednom rade sme isli vyzdvihnut este dalsiu sesternicu. Takze k babke sme prisli dost neskoro, kde na mna uz cakala Lilian s Hermanom. Zvitali sme sa s celou rodinou, kde sme mali nejake obcerstvenie v podobe ovcia ako vzdy a utekali sme k Maye, kedze na mna cakala skola v pondelok a nemilosrdne vstavanie o 5.