Nirvana

     Minuly vikend v nedelu ma zobrala rodina mojho otca, presnejsie jeho sestra na vylet do narodnej rezervacie blizko susedneho mesto Palmira. Z Cali sme vyrazali "skoro" rano okolo pol 11 autom spolu so sestrou jej manzelom a ich dcerou, mojou novou sesternicou, ktora ma 13. Po ceste sme sa dozvedeli, ze cesta do narodnej rezervacie je uzatvorena, z dovodu cyklistickej sutaze, ale o 12.30 ju spojazdnia. V tom pripade sme museli vymysliet nahradny program na isty cas. A co ine ako sa ist najest? :D Typicke jedlo v tychto pueblitach, dedinkach je tzv.SANCOCHO. Je to polievka s platanom (banan), nieco ako slepacia, ovsem ale, ze to nie je slepacia, plus dostanete k tomu druhy tanier s masom, ryzou, salatom, normalne ako druhe jedlo, akurat sa to je spolu. Cize ryzu si date do polievky, masko, co len chcete a potom to jete. Mne to az tak nechuti, ale vravim, ze super super, oni su do toho zblazneny tak ako my do bryndzovych halusiek a piroh. Predsa aj pre nasich turistov bryndza nie je ziadna lachotinka. 

Sancocho

         Spolu s nami na vylet isla aj kamaratka sestry Hermana, spolu s manzelom a dvomi dcerami. Prisla aj ich dobra kamaratka, ktoru poznam z letiska. Spominala som, ze mi velmi pomohla a rozpravali sme sa asi 20minut na imigracnom na letisku. Plus prisla este aj sestrernica tych 2 sestier spolu s frajerom. Cize pomerne nas bolo celkom dost. Potom co sme sa naobedovali, 'mladez' isla na zmrzlinu a vyrazili sme do Nirvany. Bola to nadherna cesta. Celou cestou sme isli medzi dvoma Cordilerami, tato oblast sa vola Valle del cauca. Vsade pri cesta sa pestuje cukor, cukrova trstina a samozrejme sme isli aj okolo velkej fabriky, spalovne, kde prichadzali kamiony plne tejto plodiny, ale boli neskutocne dlhe a siroke. Mozno aj trikrat take dlhe ako nase kamiony, mali asi 6privesov, kedze cesty su tu rovinate bez nejakych zakrut a otociek, tak na taketo kratke vzdialenosti si to mozu dovolit. 

namestie v dedinke

      Po prichode na konecne miesto, do narodnej rezervacie, nas velmi sokoval pocet ludi. Parkovisko bolo tak plne, ze sme nemali kde zaparkovat nase 3 auta, takze stali len tak pred branami. Cesta hore bola hrozna, kamienkova, neupravena, nevyasfaltanovana, nahadzovalo s nami ako s nejakym ovocim, aj ked sme isli v terennom Jeepe. Bolo aj strasne blato, kedze den pred tym cely den prsalo. A tura sa mohla zacat  bez mam, kedze oni ostali dole v restauracii, zdalo sa pre nich stupanie do kopca velmi narocne. Popravde pre mna to bola ako mensia prechadzka, ale dievcata mali dost asi uz v polke. Stupali sme asi 45minut. Cesticka miestami bola uzka, niekedy boli schody, obcas nejaka lavka, mostik, naozaj bolo to fakt pekne upravene, az na to, ze to bolo troska premocene dazdom. 

dievcenska enklava 

( z lava: ja, kamaratka z letiska, setry a moja sesternica)

       Po nenarocnom stupani sme dosli do ciela, kde na nas cakal nadherny vyhlad na celu oblast Valle de Cauca. Bolo to naozaj obdivuhodne. Odychli sme si, pofotili sme sa a cakala nas cesta spat. Trvalo nam to priblizne 15minut, ale pre mna to bolo ovela narocnejsie ako stupanie. Cesta bola hrozna, same blato, male smyklave kamienky. Nastastie sa mi nic nestalo, nespadla som ani raz, ani nic podobne, ale moja obuv nebola na taketo prostredie vhodna. Velmi sa mi smykalo. Ovsem nebola som v tom sama. Po nebezpecnom zjazde dole nas v restuaracii cakali mamky. Sestra mojho otca si tam kupila aj jednu nazvala by som to starozitnost, lebo do moderneho domu sa to urcite nehodi. Bolo to nieco ako kmen stroma na kvety, na servitky, na casopisy, proste na kacky macky. Pobudli sme tam troska, napili sme sa vody a vybrali sme sa domov. Moj den sa avsak zdaleka este nekoncil. Kedze bola nedela, isli sme este na navstevu starych rodicov. Bolo asi 7 hodin a mojej sesternici chybali nejake zosity do skoly, tak po ceste sme sa zastavili v LA 14, nieco take ako Tesco, akurat je to tu velmi oblubene, ci uz male predajne alebo obroske a vyber je tu naozaj velky. Tam sme sa zdrzali nejaku polhodinku, potom este sa isli prezliect domov a v neposlednom rade sme isli vyzdvihnut este dalsiu sesternicu. Takze k babke sme prisli dost neskoro, kde na mna uz cakala Lilian s Hermanom. Zvitali sme sa s celou rodinou, kde sme mali nejake obcerstvenie v podobe ovcia ako vzdy a utekali sme k Maye, kedze na mna cakala skola v pondelok a nemilosrdne vstavanie o 5.