VISA

     

    Cim by som tak asi zacala. Asi tym, ze skoro rano okolo 3 sme vyrazili z Kosic pre pripad, ze by sme bludili po Viedni. To sa ale nestalo, pred dverami ambasady sme uz stali o 9.30. ALE, ked sme zvonili, nik nam neotvaral. Dokonca pred dverami boli pohodene noviny, co nas v tom len potvrdilo, ze tam nie su. Dockali sme sa, ked o 10 prisla sekretarka. Zacala som na nu rozpravat anglicky, kedze spanielcinu neovladam. V tom ma zastavila vetou ` I cant speak English `. Jaj tak ta teta ma velmi potesila. Nejako sme sa dorozumeli po nemecky,   kedze netreba zabudat, ze aj tento jazyk sa uz ucim niekolko rokov Neuspesne. Druhu vetu co nam mila teta povedala bolo, ze tento den ma Kolumbia sviatok, 20.7., to si aspon zapamatam, den nezavislosti od Spanielska, a ze dnes je ambasada zatvorena. Uz si viete asi predstavit, aky sok to bol pre nas. 6 hodin cesty z Kosic do Viedne len tak na vylet. Ako keby nas studenou vodou oliali. Ked som jej povedala, ze som zo Slovenska, a ze na tento termin sme sa dohodli cez email, zavolala teda consulovi. Nastastie nas neodbili. Mali sme prist o 12. Vsetky papiere boli v poriadku, rodicia este museli napisat vyhlasenie, ze na ich zodpovednost tam idem, kedze nemam 18 rokov. Dostala som krasnu peciatku do pasu, Viza mam platne do 19.8.2012, cize presne na rok, do roka a do dna :D

      V stredu sme vybavili Viza a vo stvrtok som uz sedela v autobuse smer Svidnik. Na piatok som mala dohodnuteho zubara a v ten isty den sa mala vratit aj teta s ratolestami ku babke po 2 rocnej pauze. Spojila som prijemne s uzitocnym. Boli sme tam do utorka. 

     Prazdniny sa mi pomaly uz kratia, predsa 19.8. nie je az tak daleko. Ale aby mi mesiac a pol nebolo malo, v Kolumbii mi davaju 2 mesiace k dobru :D. December a januar dostanem dalsiu porciu 2 mesacnych prazdnin. No komu lepsie. Ma to avsak jednu nevyhodu, namiesto snehu dazd.  Uz vcera som si zacala davat veci do kufra, ci sa pomestim velkostou aj hmotnostou. Zatial to je na velmi dobrej ceste zvladnut oboje. Uvidime casom. Taktiez si zacinam uvedomovat, ze rok je velmi dlha doba, a ze nie som az tak hrdinka ako som si myslela. 

    Dnes som sa so svojim host bratom dohodla na prvom telefonate, kedze on uz odchadza na vymenu do Danska o 9 dni. Ma tam byt vraj cela familia, aj jedna aj druha, uvidim ake to bude, bude to uz dalsi kontakt s Kolumbiou. Pokusim sa urobit pocas rozhovoru fotku a zase sa o niekolko dni ozvem. Zase uz asi budem v pokrocilejsom stadiu balenia, a aj s vacsou davkou stresu a bojazlivosti.