Moj den D sa uz sa blizi. Ostava mi uz len poslednych 5 dni. Pobalene uz mam, akurat sa mi na terase este nejake veci susia, cize pozehlit poskladat a ide sa :D Troska na mna prichadzuju cestovne stresy, niektori vravia, ze na nich to neprislo, ja sa tym asi nemozem pochvalit, bude mi to tu vsetko chybat. Moja izba, dom, kamarati, skola, treningy, sutaze, urcite aj kostol :D v ktorom som travila nespocetne dlhy cas :D neviem proste vsetko, predsa nieje je jednoduche to tu len tak na rok nechat a potom sa k tomu vratit, ako keby sa nic nestalo. Viem, ze po navrate bude vsetko ine. Uz len neviem, ci to bude lepsie alebo horsie. Myslim, ze teraz nie je ta vhodna chvila polemizovat nad navratom, kedze som este ani neodcestovala.
Ako som minule spominala, volala som so svojou host-rodinou. Bol to prijemny rozhovor, akurat, ze od cca aprila sme cez emaily prebrali vsetky temy, ohladom byvania, skoly, jedla, pocasia, konickov, mesta a pod., ze sme sa velmi nemali o com bavit, kedze aj jedna z prekazok bol jazyk. Ak by tam nebol ich syn, ktory uz je v Dansku, nenarozpravali by sme vela. :D Samozrejme, ze pri rozhovore pili kafco, predpokladam, ze ked prideme domov, spytaju sa ma ci si dam kavu :D
Pred nedavnom mi prisiel email od noveho counselora so zoznam vsetkych iducich do mojho Districtu. Bude nas 26, z toho 6 budu vmojom meste, co si myslim je dost, aj ked na take velke mesto ani nie, budeme v 3 odlisnych klubov, so mnou bude jeden rakusan Jacob Schmidt, zatial sme sa este neskontaktovali, kedze na email mi neodpisal a na FB Schmidtovci robia jednu velku rodinu. Dokonca jedna amicka Grace, bude byvat len par blokov odo mna. Na to sa tesim, kedze v 2.5 milionovom meste, urcite nebude lahke sa zo zaciatku zorientovat. Skoda len, ze nas nedali aj do spolocnej skoly. Hadam to bude nova zaujimava jedinecna a hlavne prijemna skusenost studovat na dievcenskej skole, aj ked teraz viem, ze je to velka nevyhoda.
Dalsi clanok uz mozte ocakavat coskoro z Kolumbie, ak sa nic necakane neudeje, mala by som do Cali dorazit o 5.20pm. Moje dobrodruzstvo pomaly, ale isto zacina naberat grady. Som zvedava, ci aj moj emocny a psychicky stav tieto grady vydrzi, alebo predsa len skolabuje :D
SALUDOS
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára