Vikend

        Minuly tyzden, sme sa dohodli s bratrancami a sesternicou, ze v sobotu pojdeme do ZOO. V piatok vecer mi mama povedala, ze velmi skoro musime odist, lebo bude potom velmi horuco. Velmi skoro pre nu znamenalo o 9. LENZE, som v Kolumbii, a o 9 znamena, ze okolo 9, a to je 10-11, troska sa pohybuju v inom casovom pasne, ako sa prave nachadzaju. A tak nic, budem si musiet zvyknut. Skoda, ze len tak moj ranny skolsky autobus nepride tak o hodinku, dve neskor. Juuj jak by ma potesil. Takze, v zoologicke sme boli cca 3 hodiny. Od 11 do 2. Velmi sa mi tam pacilo, nie tak zvierata, ako priroda, stromy ako v Amozonke, okolo zoo tiekla rieka, Cali, bolo to fakt zaujimavo urobene. Vravia, ze jedna z najkrajisch v Juznej Amerike. Musim fakt priznat, asi to tak aj bude. Aj ludi bolo nespocetne vela, nie ako u nas v Kosiciach :D 5 ludi aj so sprievodcom.

                                           v ZOO

            Po obede, o 4 sme boli dohodnuti, ze ideme na festival de Panamerica, festival ciernych ludi, ako ich tu nazivaju NEGROS. Avsak do radu sme sa postavili az o 6. Teraz je to lepsi pripad, ze sme meskali, lebo kamaratka mojej mami, tam uz stala 2 hodiny pred nami, ale aj tak cakali sme asi dalsiu hodinu a pol. Lenze si neviete predstavit co to bolo. Okolo 200tisic ludi ked sa chce dostat na festival, pri tom bol zadarmo, cize vsetci len vchadzali vchodom dnu. Akurat, ze bol iba jeden, to bol dost velky problem. Okrem toho bolo inac vsetko super. Tu hudbu som nikdy pred tym nepocula. Je to typicka pre tych ludi, co ziju pri oceane. Jedno musim podotknut, ze sa vedia zabavat, predovsetkym tancovat :D. To bolo jedine ich spolocne, co mozem povedat s cistym svedomim.

                                        festival de negros    

         V nedelu rano, som sa dohodla s jednotkou exchange studentkou z US, ze sa konecne stretneme, uz by sa patrilo po mojich 8.dnoch, ale nikdy sme sa nevedeli poriadne dohodnut, kedze striedam moje miesta pobytu a tak nam to teraz vyslo. Bola som velmi rada, pretoze len ona vie ako sa naozaj citim a ja viem ako ona. Mali sme si toho vela co povedat. Isli sme na oslavu narodenin jej host-brata, starsieho, oslavoval 20.narodeniny a jej mladsi brat ide 5.septembra do Trebica, CZ. Cela rodina sa ma pytala co a ako o Ceskej republike, ako sa povie nerozumiem, dobry den a pod. Bolo tam okolo 30 ludi. Jednak blizka rodina ako tety, ujovia, sesternice, bratranci, ale aj jeho spoluziaci, kamarati. Party sa konala na zahrade starych rodicov, samozrejme s bazenom. Na oslave bola aj moja psychologicka zo skoly, ktora ma velmi dobre pozna, kedze som dost vela casu stravila v jej kancelarii, vyplnovanim vselijakych dokumnetov, predstavovani skoly, pravidiel a pod. 

                                                                     s Grace ( US) 

       Ked som sa vratila z oslavy, isli sme na rodinne stretnutie tak ako minuly tyzden v mojom dome bolo stretnutie rodiny mojej mami, tento vikend sme sli ku rodine mojho otca. Tam to nebolo prilis zabavne, viacej oficialne stretnutie, ktore sa kona kazdu nedulu v byte rodicov. Jedol sa zakusok so zmrzlinou a pytali sa ma otazky typu, ci sa mi paci v Cali, co sa mi paci, co skola, rodicia. Neskor, ked sa rodina rozchadzala, prisadli si ku mne moje nove sesternice, v mojom veku a vedeli po anglicky, moja vyhoda. Vysvetlovali mi, co je bezpecne a co nie, co sa im stalo, ako oni cestuju. Obidve su zo snobskej rodiny, cize jedna ma sofera a druhu vsade vezu rodicia. Cize problemi mojho typu vobec nepoznaju. Napriklad ako mam cestovat za kamaratkami na druhy koniec mesta alebo ako ist do mesta. Na vsetko mali odpoved sofer. V tomto mi nevedeli velmi pomoct, ale aspon mi porozpravali, kde vsade boli vo svete. Pochodili celu europu, aziu, ameriku. Jedna byva velmi blizko mojej skoly, vravi, ze minutu peso, ale kedze ja koncim o pol 4 a autobus mi ide hned, cca o 10min a ona prichadza zo skoly o 4, je mi tazko sa s nou stretnut, pretoze potom by som musela pouzit autubus MIO. Jednak nemam nanho este vybavenu kartu, neviem ci vobec budem mat a druha vec neviem ako prestupovat. Zastavka MIO od mojho domu je cca 3 minuty peso, to nie je vobec daleko. Problem je, ze sa tu skoro stmieva. O 7 je uz uplna tma. Tak uvidim, ako to bude s mojim cestovanim. Dufam, ze sa to nejako vyriesi. :)

Tyzden v Kolumbii

   Takze presne pred tyzdnom som prisla do Kolumbie, kde sa zacal moj najkrajsi cas v zivote. Den co den sa mi viac a viac paci v skole. Co raz viacej rozpravam po spanielsky, a aj spoluziackam sa to viacej pozdava, kedze im velmi anglictina im nevonia. Hned som na to prisla, takze ked mozem tak sa ucim spanielcinu. Co nerozumiem pytam sa, a im sa to paci ma ucit po spanielsky, kedze urcite vyslovujem niektore vyrazy dost vtipne. Hlavne sa im paci ma ucit vulgarizmy, ale velmi sa im to nedari. Dnes mala napr. ich oblubena ucitelka narodeniny, tak poslednu hodinu sme stravili v takej otvorenej miestnosti, kde sa male deti hraju a cely cas som sa rozpravala asi s 30 dievcatami a pytali sa ma otazky typu, ako sa povie toto po slovensky, povec nieco po nemecky, vyslov toto a bla bla. Velmi rychlo mi ubehol tento den. Uz aj cesty busom niesu take nudne ako tie prve, kde sa mi zdalo, hodina cesty busom je nekonecna a teraz uz ani neviem ako to rychlo ubehne a uz stoji autobus pred mojim domom. Moj sofer sa vola Oscar, je dost mlady a robime si troska z neho srandu. Hlavne so strasimi dievcatami.

obednajsia prestavka

(spovednica)

gossip girls

(najhorsie vplyvajuce dievcence na moju spanielcinu)

     Poobede, ked som prisla so skoly, tak ma moja rodina vzala na sochu objavitela mojho mesta, Benalcazar, podla neho sa vola aj moja skola. Odtial som mala perfektny vyhlad na mesto. A po lavej strane, pri mojej skole sa nachadza najbohatsia stvrt mesta. Na pocudovanie to nie su domy ako u nas, ale vysoke apartmany, kde samozrejme byvaju aj moje spoluziacky. Kazdy tento apartmanovy blok ma svojho vlastneho vratnika, ktory sa stara o ich bezpecnost, servis ako sluzky, jedlo a pod. Samozrejme, kazde dievca ma blackberry. Dnes sme mali aj prvu hodinu informariky(sistemas), akurat ze od nasich hodinach sa to lisi tym, ze sme robili nieco moderne a atraktivne, puzitelne aj v tejto dobe, nie ako Pascal, a to bolo Photoshop, vraj to bude robit dost dlhu dobu, tak sa tesim. Kazda robila svoj vlastny obrazok, podla svojho vyberu a mohla ho aranzovat ako chcela, iba so mnou robili dalsie dve, aj ked mala iba jedna, ale robila som sa, ze je to pre mna velmi tazke, tak sme sa aspon cele 2hodiny po 50min nasmiali, aj ked nasa kolaz nedavala vobec zmysel, esteze ze to ten profesor nekontroluje.

socha Benalcazar

vyhlad na mesto

snobska cast a ja :) 

Skola :)

     Asi uz nemusim pripominat, ze chodim na dievcensku skolu :D Niekto si mysli, ze to nieje velmi dobre, ale nebola som na inej skole v Kolumbii, takze nemozem velmi porovnavat, ale porovnat mozem so slovenskou a musim uznat, ze tu sa aspon nenudim :D Na hodinach nerozumiem skoro nic, ale spoluziacky sa snazia so mnou rozpravat a maju so mnou trpezlivost. Po anglicky sa im velmi nechce, aj ked troska vedia, predsa maju predmet anglictitnu, to je jedina hodina, ktorej rozumiem vsetko, a preto som uz schytala domacu :( :D Citat knizku plus nejaky projekt, nieco na sposob toho, ze sa mame zahrat na ucitela a pripravit test. Skolsky bus mi odchadza z pred domu o 5.55 a vstavam o 5.20 a domov prichadzam o 17.00. Je to dost vycerpavajuce pre mna. V skole sa ucim spanielcinu a ked pride na mna unava, tak s kludom spim. Profesorom to nevadi ani mne, kedze z hodiny nemam aj tak nic. Velmi sa mi paci, ze vsade kde pridem a je so mnou nejaka neznama osoba tak mi ju hned predstavia, chcu sa velmi so mnou rozpravat. Uz poznam nielen moju triedu, ale hlavne maturantky s ktorymi chodim aj v buse. Rozpravaju anglicky ako v 5.rocniku na ZS, ale nevadi mi to, aspon sa pri nich rychlejsie naucim spanielcinu. S nimi aj obedujem, kedze moje spoluziacky neobeduju. 

moje spoluziacky

     Dnes medzi vyucovanim, sme mali hodinu, ktoru sme si mohli vybrat. Na vyber som mala spievanie, divadlo, tanec, volejbal, basketbal,kreslenie a vysivanie. Vybrala som si basketbal. Boli sme 8 dievcat so super ucitelkou. Hralo sa normalne, kazdy si bral hracku a pod., cize konecne si aj zahram, nie ako na kazdej skole na Slovensku, pretoze kazdy kto je na tejto hodine tam che byt. 

                                                                         

mexicke jedlo

Jacob :)

   Vcera, taktiez bol moj prby Rotary meeting. Bol to mexicky vecer. Prisla hudobnici, mexicke tachos, mexicke klobuky, tequilla, ktora tiekla potokom a to hlavne u nezneho pohlavia, ktore potom neskor roztocilo velku fiestu. Tancovali kde sa dalo :D. Meeting sa konal v hoteli. Bolo nas okol 30-40 ludi. Prisla som tam s bratom a sestrou ineho vymenneho studenta z Rakuska, Jacob. Cely vecer sme stravili spolu. Velmi sa mi pacilo. Dufam, ze sa to bude opakovat castejsie.

Prvy kontakt s Kolombiou!!!

    V prvom rade, by som sa chcela ospravedlnit za to, ze pisem az na moj 4.den straveny v Kolumbii, ale iste vymenni studenti to chapu, nie je to vobec jednoduche sa v prvych dnoch dostat k pocitacu. Niezeby by som nechcela sa s Vami podelit o moje nove zazitky, ale v prvom rade nechcem urazit domacich vysedavanim za internetom a ani sama to nechcem. Teraz som prvykrat na mojom notebooku, kedze ked som prisla do Kolumbie, zaviezli ma do domu Maye ( sestra mojej mami), kde som sa troska vybalila, hlavne velky kufor a zaroven pobalila veci na vikend ku mojej mame, kde budem pravidelne travit vikendy. Samozrejme mi ani nenapadlo si vziat notebook a ani mi nechybal, kedze som si tam zabudla aj moj mobil, ktory mi neskor chybal na ozvania sa rodicom, ze je vseko v poriadku tak ako ma byt. Zabudla som spomenut, ze na letisku ma prisli pockat cca 15 ludi, samozrejme aj ludia z Rotary moja counselorka a chairmanka, ktora doletela v ten isty cas akurat lietadlom z Bogoty. Cestou v aute sme sa cely cas smiali, hlavne na tom ze sa mi snazili nieco hovorit po spanielsky, ale velmi sa im to nedarilo, tak predsa len ostali pri starej znamej anglictine. No nie nadlho. Moje mamy nerozpravaju takmer nic po anglicky. Tu sa zacala zabava :D 

     Kedze som prisla poobede okolo 5, tak kym sme sa stahovali z miesta na miesto a podobne, bolo uz vela hodin, tak som sa ulozila spat. Inac asi polovicu casu straveneho v Kolumbii som precestovala v aute. Co sa tyka dopravy, cisty Egypt alebo Turecko :D O motorkach ani nevravim. V sobotu rano sme sa naranajkovali, nieco na sposob prazenice plus nejake typicke ovocia, ktoreho neviem meno, kedze skoro nic neviem pomenovat a vsetko je pre mna nove, tak si vela toho nepamatam. Po ranajkach sme vyzdvihli Maye, co je cca 20-30min autom, z casti Northe na Sur, a isli sme po uniformu. Tam sme sa dozvedeli, ze musim mate tmavo modre mokasiny a biele botasky. Neostavalo nam nic ine len ist zase do centra commercial (obchodne centrum) cca 10xvacsie ako Optima, plus takych tu maju asi 10, a zabudla som spomenut ze uz asi po 3x za tento den, kedze mojej rodine sa tam velmi paci a chodime tam pre kazdu blbost. V jednom obchode sme zohnali aj jedne aj druhe topanky, akurat nemali moje cislo, tak sme museli ist do dalsieho centra, ale im to ocividne nevadi, kedze polku nedele sme tam opat stravili. Boli sme sa naobedovat. Neskutocne vela ludi tam bolo a vraveli, ze u nich to je zvykom v nedelu chodit na obed niekam, vacsinou do tychto fastfoodov v centrach. 

     Podvecer sme sa vratili domov, kde sme nestravili ani 5 minut, mama Lilian obvolala celu rodinu a zavolala ich k Maye. Po ceste sme vyzdvihli babku a neskor prisiel Mayein a Lilianin brat s manzelkou s 3 detmi, dvaja chlapci a dievca 21 rocne s priatelom. Bol to velmi zabavny vecer. Hluk, smiech, zabava, krik, plac, rev vsetko spolu. Ukazala som im knizky Kosic, pozerali sme video Vysokych Tatier. Bolo vidno, ze sa im to pacilo, kedze to trvalo asi 2hodiny a nikto sa od stola ani nepohol. Neskor sme sa my deti hrali nejaku hru, podobne ako clovece nezlob sa, akurat s kolumbijskymi pravidlami. Domov sme sa vratili cca okolo pol 11. Bola som uz dost unavena a do skoly mi trebalo vstavat o 5.30, ale trebalo este vyvencit psa, s ktorym chodime rano i vecer. S nim sme stravili v nedelu aj cele popoludnie, kedy bol psi festival v parku, asi 2 minuty peso od nas, kde s nim stale chodime. 

     Takze prvy den v skole. Pfuu, musim priznat bol to dost narocny den pre mna. Nemyslim strach, nervozita, to som vobec nemala, islo o to ze som sa tam nudila. Najhlavnejsia pricina je jazyk. Skola mi zacina o 7.30 a autobus bude po mna chodit o 5.55. To je druha pricina. Malo spanku. Bola som strasne unavena este po nedeli, takze som tam zaspavala na hodine. Ucitelia sa snazia srandovat so ziackami, no je to take na silu by som povedala. Po 2hodinach po 50min je velka prestavka. Na desiatu, medzi hodinami nemaju oficialnu prestavku iba ten cas, ked sa ucitelia vymenia v triedach. Prva hodina bola anglictina, no s anglictinou to nemalo nic spolocne, povedala asi len na zaciatku Good morning a tot vsio. Dalsia bola fyzika, no kedze ucitel len mlel a mlel, a ja do teraz neviem o com. Po prestavka boli dalsie 2hodiny a nasledoval obed. Oproti nasej skolskej jedalni, mozem povedat, ze to bola luxusna restauracia. Kuracie masko s hranolkami, ryzou a salatom, plus dzus a nejaka polievka, ktora mi nie velmi chutila. Po obede bola vytvarna, kde som rozumela Leonardo da Vinci, a ucitelkin usmev na tvari, kedze sa stale pozrela na mna, ked o nom vravela. Potom bola telesna, kde sme hrali vybijanu, cca nieco take tomu podobne, akurat tie pravidla, s vypadavanim som do teraz nepochopila, ze kedy niekto vypadne ked ho trafi lopta a inokedy nie :D. Po tejto hodine konecne domov. Bolo to pol 4 a domov skolskym autobusom som prisla o 5. Princip skolskeho autobusu bolo odviezt kazde dievca az pred dom a pockat, kym sa neotvoria dvere so sluzkou. To nebol jediny problem. Cali je obrovske mesto s uzkymi ulickami pri obytnych plochach, takze autobus stale cuval spat a tam, a jednou ulickou sme presli aj trikrat. Pri dome ma uz cakali obidve mami :) 

     Akurat moja mama odisla aj s ocom a jej mamou. Ja sa pomaly ukladam spat, kedze zajtra ma caka este narocnejsi den ako dnes. 

Hasta luego!!!

     

Podakovanie :)

    V predchadzajucom prispevku som pisala, ze sa ozvem az po prichode z Kolumbie, ale velmi mi to nedalo spavat, aby som sa nepodakovala vsetkym, ktori obetovali pre mna nejaku tu chvilku z prazdnin a pekne sa rozlucili so mnou. Velmi ma to potesilo, aspon nieco ma hreje pri srdci, ze ked sa vratim, budem mat kde :). Aj ked si myslim, ze tieto prazdniny mi ubehli neskutocne rychlo. Vzdy som mala co robit, hlavne ked som sa zacala pripravovat od 1.jula, aby sa mi to na konci nenakopilo a mala na vsetko dostatocny cas. 

    Kedze zmena je zivot, idem do sveta, nova krajina, rodina, kamarati, skola, proste vsetko neokusane, neobjavene mojimi ocami, bolo potrebne zmenit aj seba. Zatial len z toho vonkajsieho hladiska, no verim, ze to nieje posledna zmena. Pravdupovediac, pripadam si teraz dost staro. 

    Takze uz zajtra to caka aj mna. Moj dlho ocakavany den D je tu. Posledne zbohom mojej posteli, izbe, domceku, bude mi to tu vsetko chybat. Predsa som si to vsetko nevazila az do tejto chcvile, kym sa mi to nestracalo rovno pred ocami. Dufam, ze cesta bude bez najmensich komplikacii a budem si moct povedat, konecne doma v Kolumbii :)) 

    MUCHAS GRACIAS MIS AMIGOS, I will miss you :( 

PS: pre tych co by si so mnou radi niekedy potelefonovali cez Skype, prichystala som pre Vas tabulku s casovym posunom, Kosice vs. Cali :) 

Balenie :'(

  Moj den D sa uz sa blizi. Ostava mi uz len poslednych 5 dni. Pobalene uz mam, akurat sa mi na terase este nejake veci susia, cize pozehlit poskladat a ide sa :D Troska na mna prichadzuju cestovne stresy, niektori vravia, ze na nich to neprislo, ja sa tym asi nemozem pochvalit, bude mi to tu vsetko chybat. Moja izba, dom, kamarati, skola, treningy, sutaze, urcite aj kostol :D v ktorom som travila nespocetne dlhy cas :D neviem proste vsetko, predsa nieje je jednoduche to tu len tak na rok nechat a potom sa k tomu vratit, ako keby sa nic nestalo. Viem, ze po navrate bude vsetko ine. Uz len neviem, ci to bude lepsie alebo horsie. Myslim, ze teraz nie je ta vhodna chvila polemizovat nad navratom, kedze som este ani neodcestovala. 

    Ako som minule spominala, volala som so svojou host-rodinou. Bol to prijemny rozhovor, akurat, ze od cca aprila sme cez emaily prebrali vsetky temy, ohladom byvania, skoly, jedla, pocasia, konickov, mesta a pod., ze sme sa velmi nemali o com bavit, kedze aj jedna z prekazok bol jazyk. Ak by tam nebol ich syn, ktory uz je v Dansku, nenarozpravali by sme vela. :D Samozrejme, ze pri rozhovore pili kafco, predpokladam, ze ked prideme domov, spytaju sa ma ci si dam kavu :D 

 
       Pred nedavnom mi prisiel email od noveho counselora so zoznam vsetkych iducich do mojho Districtu. Bude nas 26, z toho 6 budu vmojom meste, co si myslim je dost, aj ked na take velke mesto ani nie, budeme v 3 odlisnych klubov, so mnou bude jeden rakusan Jacob Schmidt, zatial sme sa este neskontaktovali, kedze na email mi neodpisal a na FB Schmidtovci robia jednu velku rodinu. Dokonca jedna amicka Grace, bude byvat len par blokov odo mna. Na to sa tesim, kedze v 2.5 milionovom meste, urcite nebude lahke sa zo zaciatku zorientovat. Skoda len, ze nas nedali aj do spolocnej skoly. Hadam to bude nova zaujimava jedinecna a hlavne prijemna skusenost studovat na dievcenskej skole, aj ked teraz viem, ze je to velka nevyhoda. 

     Dalsi clanok uz mozte ocakavat coskoro z Kolumbie, ak sa nic necakane neudeje, mala by som do Cali dorazit o 5.20pm. Moje dobrodruzstvo pomaly, ale isto zacina naberat grady. Som zvedava, ci aj moj emocny a psychicky stav tieto grady vydrzi, alebo predsa len skolabuje :D 

SALUDOS