V predchadzajucom prispevku som pisala, ze sa ozvem az po prichode z Kolumbie, ale velmi mi to nedalo spavat, aby som sa nepodakovala vsetkym, ktori obetovali pre mna nejaku tu chvilku z prazdnin a pekne sa rozlucili so mnou. Velmi ma to potesilo, aspon nieco ma hreje pri srdci, ze ked sa vratim, budem mat kde :). Aj ked si myslim, ze tieto prazdniny mi ubehli neskutocne rychlo. Vzdy som mala co robit, hlavne ked som sa zacala pripravovat od 1.jula, aby sa mi to na konci nenakopilo a mala na vsetko dostatocny cas. Kedze zmena je zivot, idem do sveta, nova krajina, rodina, kamarati, skola, proste vsetko neokusane, neobjavene mojimi ocami, bolo potrebne zmenit aj seba. Zatial len z toho vonkajsieho hladiska, no verim, ze to nieje posledna zmena. Pravdupovediac, pripadam si teraz dost staro.
Takze uz zajtra to caka aj mna. Moj dlho ocakavany den D je tu. Posledne zbohom mojej posteli, izbe, domceku, bude mi to tu vsetko chybat. Predsa som si to vsetko nevazila az do tejto chcvile, kym sa mi to nestracalo rovno pred ocami. Dufam, ze cesta bude bez najmensich komplikacii a budem si moct povedat, konecne doma v Kolumbii :))
MUCHAS GRACIAS MIS AMIGOS, I will miss you :(
PS: pre tych co by si so mnou radi niekedy potelefonovali cez Skype, prichystala som pre Vas tabulku s casovym posunom, Kosice vs. Cali :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára