Opat sa Vam ozyvam po dlhsiom case, co sa ospravedlnujem, ale nemala som velmi cas, niekedy ani chut, co ani teraz, lebo uz je neskoro, chce sa mi ist spat, ale prekonam sa a idem na to. Takze dnes, v pondelok, moja skola oslavovala 75.vyrocie od zalozenia skoly. Den sa zacal ako kazdy iny, cize o 5.55 autobusom do skoly, ktoru zacali akurat ozdobovat dievcata z once, maturantky, oblecene v gale, co je slavnostnejsia uniforma, siva sukna, biela bluzka s kratkym rukavom a modrym sakom, ktoru bud maju zapozicanu od skoly alebo kupenu ako niektore moje spoluziacky (5). Paci sa mi viac ako modra sukna s bielou vestou, ale co uz. Prvu hodinu sme sa normalne ucili, trigonometria, cize ucila som sa ako ucila, sko znudene pocuvala. Po skonceni hodiny prisla po nas Ana Cecilia, nieco ako vychovatelka skoly, ale nie ako u nas, vychovavatelky su pre ZS, to tu maju tiez, ale vychovavatelka co sa tyka spravania, obliekania, zabezpecovania programu, nejake administrativy a pod. Je dost prisna, nastastie je to teta Grace (USA), takze som s nou stratvila niekolko rodinnych stretnuti, co mi nepride nikdy na skodu. Nastupili sme si a spolocne nas odprevadila do kostola, ktory je na prvom poschodi skoly. Prvykrat som tam bola 1.septembra a ten po druhykrat. Omse sa mi tu zdaju velmi rychle, akurat okrem oblatok, ked vsetkych cca 250dievcat z druheho stupna si idu pon, tak to trva aj 15minut. Najviac sa mi este paci, ked namiesto podavania rukv strede omse sa zacnu vo velkom objimat, bozkavat, ale nie tak, ze len ten co je na blizku, ale spokojne si idu dopredu, dozadu, do stredu lavic, za ucitelkami, co trva dalsich dobrych 5-10minut. Kebyze tieto dve casti omse vynechame, tak sa ani neoplati zijst dole.
mensia vyzdoba s helionovymi balonami :D
Po skonceni omse sme sa vratili do tried, kde sme mali nacvicny poplach, takze sme museli zijst opat dole schodmi a ostat na dvore pre male autobusy. Po skonceni nacviku sme isli do teatra, divadla, kde bol kratky asi hodinkovy program, a to najprv sme si zaspievali kolumbijsku hymnu, potom spoluziacka z becky mala velmi peknu prezentaciu, ale nie klasicku v powerpointu, ale v niecom ovela zaujimavsom, musim sa na ten program spytat. Neskor sa spustila aj moja prezentacia, hned po tom, ktora spocivala z videii, ktore som natacavala vcera so spoluziackami. A to zostrihy s rozhovoru, ktoreho otazka bola, " co pre teba znamena Liceo Benalcazar". Ucinkujuci boli profesori, vratnicka, male a stredne ziacky, "watchman", sofer...a vela dalsich. Bolo to pekne spracovane nato, ze sa to robilo na poslednu chvilu, pri tom sme mali na to cca 2 tyzdne, ale ked som im to pripominala, tak odpoved klasicka "mame cas". Nasledovali kratke prihovory, ci uz maturantiek alebo vybranych uciteliek a opat sme si zaspievali, kdez to uz skolsku hymnu, ktora bola ovela dlhsia ako statna hymna. A nakoniec mala prihovor riaditelka (vlastnicka) skoly, ktora mohla mat aj viac ako 80rokov, kedze jej dcera tiez uz nevyzera, ze ma 30, ale tipla by som okolo 55, neuvyucuje, ale tiez robi nieco take ako dozor, alebo akoby som to inac nazvala, 'office managerka'. Takych ludi sa po skole potuluje neskutocne mnozstvo. Hlavne, ked su mimoskolske aktivity a robia sa, ze ich to velmi zaujima ako cvicime, ale pri tom nemaju co robit. po velkolepom prihovore za potlesku pani babicka odpochodovala hore na ihrisko, kde sa konala oslava.
pani riaditelka s dcerou na oslavach
Sucastou oslav bol slavnostny nastup dievcat z once a najmensich dievcat z primaria. Bolo to velmi mile, kedze tie dievcatka mohli mat 5-6rokov, kedze je to ich prvy rok na skole a je to take nieco ako predskolsky rocnik, kde sa ani poriadne neucia, len vystrihuje z papiera nieco a pod. Kedze este moja skola uz 3.rok zacina od tych najmenisch ako biligvalna skola, s jazykom anglickym, ucitelky na ne rozpravju vylucne anglicky, samozrejme, ked nerozumeju, co je zjavne, tak to povedia aj v spanielcine. Myslim, ze to je velmi dobry system a dievcata budu rozpravat anglicky ako ich materinsky jazyk. Skoda, ze zacali az tak neskoro.
slavnostny nastup
Po tomto programe vystupila skupina, ktora spievala zname starsie pesnicky, samozrejme v spanielcine, az jednu od Maroon5. Pocas toho vacsina dievcat tancovalo, spievalo, zabavalo sa, tak ako aj my. Na obcerstvenie sme mali kusok z torty a 'gaseozu' sladku vodu. Takto sa postupne koncil tato cast programu. Po nej sme sa zase vratili do tried, kde sme mali nieco take ako triednicku hodinu, dievcata sa bavili o tom, co by mohli este spravit, pre to, aby vyzbierali viacej penazi na vylet do Gorgony. Za kratky cas uz zvonilo na obednu prestavku, ktora bola posunuta na 13.30 a koncila sa taktiez skor cca o 14.15. Po nej sme boli rozdeleni do tried, kde sme boli zoskupinkovani, z kadzej triedy asi po 3, samozrejme, dievcata z bachillerata, cize z druheho stupna, gymnazia, nejak tak by som to vysvetlila. Bavila sme sa na temu, ake su rozdiely medzi nasim lyceom a ostatnymi skolami, o kulture, vychove, ake su vyhody a preco a tak. Neskor mi mama Lilian doma vysvetlila, ze dievcata z mojej skoly su velmi namyslene a myslia si o sebe, ze preto, ze studuje len dievcata same na skole, su najlepsie, najpracovitejsie, najdokonalejsie. Co troska je pravda, lebo stale mi vysvetluju ako sa musia vela ucit, pisat domac, ale pri tom su to take primitivne domace, ze ma to az boli. Vsetky by som spravila za 15min v skole. Okrem historie umenia, kde avsak vsetko opisuju z netu. Cize to nie je ziadna robota, to je ako keby dalsia hodina spanielciny a precvicuju si pisanie.
nasa zaverecna praca, k comu sme dospeli
Den som zavrsila poobednajsim futbalom, kde sme hrali vacsinu casu, lebo kvoli oslavam prislo menej dievcat (16). Cize sme sa rozdelili do 4druzstiev a hrali sme hodinu. Neskor som prisla domov, isla si rychlo zabehat, ked ma v tom zavolala ci s nou neojdem do obchodu LA14. Bezny obchod ako u nas Tesco. Akurat, ze to je jediny takeho to typu a je skoro na kazdom kroku. Tak sme teda sli nakupit nejake ingredience na spagety. Prvykrat tuna bez maska, ale s tuniakom :))))). Ako dezert sme si dali ryzovy nakyp :D. A teraz je polnoc a som strasne unavena, zajtra ma caka posledny den v skole pred tyzdnovymi prazdninami, pocas ktorych este neviem co budem robit. Tak sa s Vami lucim a chcela by som Vam v najblizsich dnoch este nieco napisat o minulom vikende, ktory som stravila v prirodnej rezervacii Nirvana, blizko Palmiry. Dobru noc
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára